Heloisa (* 1101 - † 16. máj 1164) bola francúzska mníška, opátka a spisovateľka známa pre svoju tragickú lásku s Pierrom Abélardom.

Bola pravdepodobne sirotou, ktorú vychovával istý Fulbert, kanonik parížskej Notre-Dame. Už ako šestnásťročná mala znalosti z filozofie, hebrejčiny, gréčtiny, latinčiny, dejín, Biblie a latinskej klasiky. Stala sa milenkou Petra Abélarda, s ktorým otehotnela. Chcel si ju tajne zobrať, aby nepoškodila jeho reputáciu filozofa, sobáš však odmietla – netúžila po nútenom vydaji. Na Abélardovo naliehanie sa však nakoniec tajne vzali. Keď to vyšlo najavo, vstúpila do kláštora a s manželom sa už nikdy nevidela. Neskôr si začali písať a z ich korešpondencie mnohí historici a historičky odvodzujú aj obraz stredovekej spoločnosti. Heloisa vo svojich listoch s Abélardom polemizovala o „mužskom“ svete, ktorý často umŕtvoval ženu v mene „objektívnej“, vonkajšej a stiesňujúcej normy. Abélard a Heloisa sú dnes pochovaní spoločne na parížskom Père-Lachaise.

Referencie

• Olexák, P.: Abelárd a Heloisa - príbeh lásky v stredoveku. In: Historická revue, č. 10, 2008, roč. 19., s. 44 - 47

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heloisa