A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
George Berkeley | |
Západná filozofia Filozofia 18. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | George Berkeley |
Narodenie | 12. marec, 1685, Thomastown, Írsko |
Úmrtie | 14. január 1753 (67 rokov), Oxford, Spojené kráľovstvo |
Dielo | |
Škola/tradícia | idealizmus, empirizmus |
Oblasť záujmu | metafyzika, epistemológia, jazyk, matematika, percepcia |
Význačné myšlienky | subjektívny idealizmus |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | George Berkeley (plné texty diel autora) |
George Berkeley (multimediálne súbory na commons) | |
George Berkeley (čítaj bark-lí) (* 12. marec 1685, Thomastown, Írsko – † 14. január 1753, Oxford, Spojené kráľovstvo) bol írsky filozof, biskup v Cloyne (Írsko), niekedy sa považuje aj za zakladateľa severoamerickej filozofie.
Berkleyho považujú za zástancu solipsizmu. Vo svojej filozofii vychádza z tézy, že človek bezprostredne vníma svoje idey (pocity). Existencia vecí podľa Berkeleyho spočíva v tom, že sú vnímané (esse est percipi cf. Berkeley, G.-V1). Tým, čo v človeku vníma, je nehmotná duša; jej schopnosť prijímať idey je rozum a jej schopnosť v určitých medziach tieto idey vyvolávať a na ne pôsobiť je vôľa. Duší čiže nehmotných substancií je mnoho a sú stvorené Bohom. Idey potenciálne jestvujú v Božskom rozume, v ľudskom rozume sa aktualizujú. Pojem hmoty je podľa Berkeleyho vnútorne protirečivým a neužitočný, pretože všetky kvality sú subjektívne. Úlohou vedy je chápanie jazyka Stvoriteľa a nie vysvetľovanie všetkého iba hmotnými príčinami. Aktivitou sa môžu vyznačovať iba duchovné substancie.
Berkeleyho život
George Berkeley sa narodil v južnom Írsku. Napriek tomu, že jeho život neprebiehal tak razantne ako život empiristického mága Johna Locka, precestoval po štúdiách a učiteľskom pôsobení na univerzite v Dubline takmer celú Európu, vrátane sicílskeho vnútrozemia (Británia, Taliansko, Francúzsko). Dokonca strávil niekoľko rokov v Novom svete na Bermudách, kde plánoval založiť kolóniu, ktorá mala nielen priniesť domorodcom civilizáciu a kresťanstvo, ale byť aj príkladom prostého a prirodzeného života pre Európu. Istý čas pôsobil i v New Porte (Rhode Island).
Berkeley svoje štúdiá začal v Trinity College v Dubline r. 1700. Tam získal akademickú hodnosť bakalára, neskôr master of arts, a napokon doktora teológie. Od čias, keď sa stal členom vedeckej spoločnosti na Trinity College (fellon), bol tu dvakrát tútorom a lektorom. Už počas prvého obdobia jeho filozofické nadanie dosiahlo vrchol a základné myšlienky jeho filozofie boli hotové.
Jeho dlhoročné úsilie nadobúdalo v Novom svete reálne črty. Snažil sa vybudovať na Bermudách kolégium sv. Pavla. Britský kráľ aj parlament sľúbili finančnú pomoc v sume 20 tisíc funtov. Počas svojho pobytu v New Porte, odkiaľ projekt organizoval, si dopisoval s americkým idealistom Samuelom Johnsonom. V r. 1731 sa však Berkeley náhle vracia do Európy, pretože britská vláda mu peniaze odriekla. Svoje knihy tak venoval knižniciam harvardskej a yalskej univerzity. Univerzite v Yale daroval do dedičstva aj svoj americký dom a priľahlý majetok.
Uznaním jeho záslužnej práce pre Cirkev v Írsku bolo napokon vymenovaný za biskupa v Cloyne (1734). Ako biskup pôsobil vyše 18 rokov až do svojej smrti.
Berkeley mal syna Georga, vyštudovaného v Oxforde. George Berkeley zomrel pokojne v spánku v januári 1753.
Hlavné diela
- Filozofické komentáre (1707-1708; jeho prvý prístup k imaterialistickej hypotéze)
- Esej o novej teórii zraku (1709; časť jeho objavov)
- Rozprava o základoch ľudského poznania (1710; obhajoba svojho prísneho imaterializmu)
- Tri dialógy medzi Hylasom a Filonusom (1713; obhajoba imaterializmu v populárnej forme)
- O pohybe (1721; vzťah medzi imaterializmom a mechanickými vedami)
- Alcifron alebo maličký filozof (1732; kritika voľného myslenia)
- Siris (1744; filozofické reflexie a skúmanie týkajúce sa tzv. dechtovej vody, ktorú predkladá ako liek proti dyzentérii a niekoľkým ďalším chorobám
Filozofické učenie
George Berkeley sa svojou empiristickou filozofiou stavia k zarytým zástancom imaterializmu. Pokračuje v línii empirikov, pričom naväzuje na filozofické dielo Johna Locka.
Byť znamená byť vnímaný
Dôsledne sa pridržiava princípu, podľa ktorého všetko, čo vnímame a poznávame, či už prostredníctvom vonkajšieho alebo vnútorného vnímania, či už ako primárnu (rozpriestranenosť, pevnosť a pohyb) alebo sekundárnu vlastnosť (kvality zraku, sluchu, čuchu, chuti), či ako jednoduché alebo zložité idey, je nám všetko poskytované vždy iba ako fenomén nášho vedomia, ako stav ducha - poznatok, ktorý neskôr vyjadril Schopenhauer vetou: „Svet je moja predstava.“ Tu je ale potrebné zdôrazniť, že Schopenhauer nepopieral existenciu sveta, nebol Solipsista. Svet je moja predstava v zmysle, že svet nepoznávame prioritne taký aký je ale ako sa nám javí.
A tak nemáme žiaden dôvod akokoľvek rozlišovať vnímané kvality {resp. látky a idey}. Všetky sú iba v našom vedomí. Existujú len v našom vnímajúcom duchu, mimo nás nie sú ničím.
Z toho vyplýva, že existovať znamená predovšetkým byť vnímaný resp. byť schopný byť vnímaný (esse est percipi - byť znamená byť vnímaný). Svet je tak pre Berkeleyho nič iné, než mysliaci duch so svojimi ideami. Hovoríme o dôslednom idealizme.
Kritika takto chápaného idealizmu voviedla Berkeleyho pred mnohé otázky. Ako exemplárny problém je často uvádzaný spor so Slnkom. Kritici sa pýtajú, aký je rozdiel medzi Slnkom, ktoré vnímajú všetci vnímajúci duchovia a tým slnkom, ktoré si jednotlivec iba predstavuje, no nevidí ho. Otázka znie: „Jestvuje teda nejaké Slnko objektívne a mimo sveta jednotlivca, a tak ako kvalita či idea vstupuje cez naše zmysly dnu?“
Berkeley odpovedá jednoducho. Idey môžu prichádzať len odtiaľ, kde sú, t. j. od mysliaceho vnímateľa - od Boha. Pretože Boh je nestranný a nepozná ľubovôľu, dáva všetkým rovnakú ideu, a pretože je nemenný, dáva ju všetkým stále znovu rovnakým spôsobom. A tak sa objektívne Slnko javí ako jestvujúce samo osebe, no v skutočnosti jestvuje len ako idea v mysli Boha.
Aj samotné prírodné zákony nie sú ničím iným ako zákony, podľa ktorých Boh spája idey vo všetkých mysliach. Kauzalitu v prírodných princípoch Berkeley vysvetľuje iba ako náš zvyk - zvyk založený na presvedčení o nemennosti Božej vôle. Prírodné zákony, hoci nejestvujú objektívne, smieme s úžitkom skúmať, keďže do Božej mysle nahliadnuť nedokážeme. Využijeme však na to empíriu - skúsenosť pozorovaním. Tak sa u Berkeleyho spája idealizmus s anglickým empirizmom.
Spor s materializmom
Berkeley vždy otvorene proklamoval svoj zámer vyvrátiť materializmus (aj deizmus) a dokázať jeho teoretickú neobhájiteľnosť. Základ pre svoju argumentáciu našiel práve v empirizme, hoci v empirizme videli práve jeho súčasníci deisti a materialisti podporu.
Materializmus sa podľa Berkeleyho dá vyvrátiť preukázaním neudržateľnosti pojmu hmota. Keďže hmota je všeobecný pojem, Berkeley poukazuje na skutočnosť, ktorú predložil už pred ním John Locke, že zmyslami sa zmocňujeme iba jednotlivého, všeobecné pojmy nemajú ekvivalent v zmyslovej skúsenosti. Čím vyššia je abstrakcia, tým menej je spoľahlivá. Pojem hmota je natoľko všeobecný a abstraktný, že mu v skúsenosti vlastne nič nezodpovedá. Preto tento pojem nemá žiaden zmysel. Hmota ako taká nejestvuje.
Hmotu prirovnáva k trojuholníku a farbe. Človek si nemôže predstaviť všeobecný trojuholník, ktorý by bol zároveň tupouhlý, ostrouhlý a pravouhlý, alebo trojuholník, ktorý nie je ani jedným z možností. Rovnako i so všeobecnou farbou to nie je možné. Niet ani čiernej, ani modrej, ani bielej farby, každá farba je vždy zásadne nejaká, nie všeobecná. A hmota je rovnako všeobecná ako trojuholník alebo farba. Nemá zmysel, nejestvuje v žiadnej mysli žiadneho vnímateľa, a teda nie je. Materializmus sa javí následne ako irelevantný.
Berkeley tak odsúdil materializmus z radikálnej pozície dôsledného nominalizmu.
Nevyhnutnosť existencie Boha
Boha Berkeley predstavuje ako univerzálneho Vnímateľa, ktorý svojím kontinuálnym vnímaním, na ktorom aj my participujeme, zaručuje existenciu tzv. vonkajšieho sveta, a tým aj ostatných ľudí. Jeho existencia je nutná už len preto, lebo jestvujú veci, ktoré sa nám núkajú všetkým akosi objektívne, avšak sami osebe nemôžu existovať, musia byť vnímané a jestvovať v mysli vnímateľa. Vnímateľom takýchto vecí je univerzálny Vnímateľ - Boh.
Musí totiž jestvovať nejaký iný aktívny princíp pre vysvetlenie aktuálnej prezentácie zmyslových vnemov našej mysli, keďže ich nemôžeme určiť svojvoľne. Jediným takýmto prameňom zmyslových ideí je duchovný vôľový princíp. Tieto idey nemôžu mať pôvod v materiálnej substancii, keďže tá bola vyvrátením existencie hmoty zavrhnutá. A ani zmyslové veci nemôžu byť zodpovedné za tieto idey, lebo niet v princípe podľa Berkeleyho rozdielu medzi zmyslovými vecami a ideami.
Týmto aktívnym princípom je nekonečná duchovná substancia. Nekonečná preto, lebo konečnosť by ju obmedzovala v doručovaní konečnej mysli (človeku) všetok poriadok prírody.
Boh ako takýto princíp je však nevyhnutne aj osobný. Je to osobný Boh. Osobná podstata Boha je priamy dôsledok prítomnosti nekonečnej vôle a inteligencie i poznania aspektov jeho duchovného jestvujúcna.
Berkeleyho imateriálny svet
- Boh, nekonečná myseľ alebo duch (substancia, ktorého byť je totožné s vnímať a chcieť; číra kreatívna aktivita)
- ľudia, konečné mysle alebo duchovia (obmedzené, nemateriálne substancie alebo osobné ja, pre ktoré jestvovať rovná sa vnímať a chcieť, ale tak, že svoje súcno, moc konať a idey prijíma od Boha)
- obsahy konečných myslí (idey zmyslov; idey obrazotvornosti vytvorené voľou konečných myslí; poznatky alebo notions - kongnitívne prostriedky na poznanie myslí, činností a vzťahov)
Význam diela
Filozofické dielo Georga Berkeleyho predstavuje radikálnu podobu empirizmu, pričom ukazuje, ako ľahko dokáže empirizmus prerásť do solipsizmu a jeho paradoxov. Hoci sa filozoficky Berkeleymu podarilo neumierneným spôsobom vyvrátiť relevantnosť materializmu, nedostal sa pri využití hlavnej zbrane deistov (empirizmu) do protirečení. Naopak, do dejín sa zapísal svojím dôkazom Božej existencie a vyzdvihol dôstojnosť nášho ja pri existencii a vnímaní vecí okolo nás.
Knižné zdroje
- SIROVIČ, František: Dejiny filozofie II. Novovek. Dobrá kniha, Trnava 1997.
- kol. autorov: Dejiny filozofie. SPN, Bratislava 1993.
- STORIG, Hans Joachim: Malé dějiny filosofie. Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Výdří 2000.
- SÝKORA, Peter. O rozdiele medzi Descartovým a Berkeleyho bohom. In: E. Farkašová a M. Szapuová (eds.) Filosofia: minulé podoby – súčasné perspektivy. Zborník z konferencie konanej dňa 6. - 7. 2. 2003 na Katedre filosofie a dejín filosofie FF UK, Bratislava, 2003. str. 253 – 258. ISBN 80-969083-4-0
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o George Berkeley
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému George Berkeley
Ďalšie zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku George Berkeley zverejneného na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk