Friedrich Merz
nemecký kancelár
Merz v roku 2025
Kancelár spolkovej republiky Nemecko
Momentálne v úrade
od 6.5.2025
Olaf Scholz
Predseda CDU
Momentálne v úrade
od 31. januára 2022
Armin Laschet
Poslanec Európskeho parlamentu za Severné Porýnie-Vestfálsko
V úrade 22. júl 1989 – 19. júl 1994
Biografické údaje
Rodné meno	Joachim-Friedrich Martin Josef Merz
Narodenie	11.11.195511. november 1955 (69 rokov) Brilon, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko
Politická strana	CDU
Alma mater	Univerzita v Bonne Univerzita v Marburgu
Rodina
Manželka	Charlotte Gassová (⚭ 1981)
Deti	3
Odkazy
Friedrich Merz na friedrich-merz.de
	Friedrich Merz (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Joachim-Friedrich Martin Josef Merz (* 11. november 1955, Brilon) je nemecký politik, ktorý je od roku 2022 predsedom Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) a lídrom opozície v nemeckom spolkovom sneme. Po víťazstve CDU vo voľbách v roku 2025 sa Merz stal nemeckým spolkovým kancelárom.^[1]

Ako mladý politik v 70. a 80. rokoch 20. storočia bol Merz tvrdým zástancom antikomunizmu ako dominantnej politickej doktríny Západného Nemecka a základnej hodnoty CDU. Merz je vnímaný ako zástupca tradičného konzervatívneho a probiznisového krídla CDU.^[2] V jeho knihe Mehr Kapitalismus wegen obhajuje ekonomický liberalizmus. Dlhodobo je vnímaný ako „silne proamerický“^[3] a podporuje Európsku úniu (EÚ), NATO a liberálny medzinárodný poriadok, pričom sa opisuje ako „skutočne presvedčený Európan, transatlanticista a Nemec otvorený svetu.“^[4] Okrem toho podporuje ideu pevnejšej EÚ a európskej armády.^[5] Merz je známy svojím prísnym prístupom k Rusku a Číne a kritickým postojom k Trumpovej administratíve. Spojené štáty pod Donaldom Trumpom prirovnal k Rusku pod Vladimirom Putinom a kritizoval zasahovanie do volieb od oboch krajín.^[6]

Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 Joachimovi Merzovi (* 1924) a Paule Sauvignyovej (* 1928) v Brilone v štáte Severné Porýnie-Vestfálsko vo vtedajšiom Západnom Nemecku.^[7] Jeho otec bol sudca a člen CDU.^[8] Rodina Sauvignyovcov bola v Brilone významnou patriciánskou rodinou francúzskeho pôvodu. Merzov starý otec z matkinej strany bol starosta Brilonu Josef Paul Sauvigny.^[9] Merz je katolík.^[10] Vyrastal v Brilone v rodinnom dome svojej matky, ktorý bol v roku 2021 daný na predaj za dva milióny €.^[11]

Od roku 1966 do roku 1971 študoval Merz na Gymnasium Petrinum v Brilone, odkiaľ odišiel kvôli disciplinárnym dôvodom.^[12] Prestúpil na Friedrich-Spee Gymnasium v Rüthene, kde v roku 1975 zmaturoval.

Od júla 1975 do septembra 1976 si Merz urobil svoju povinnú vojenskú dochádzku ako vojak v nemeckej armáde.^[13] Od roku 1976 študoval právo, najprv na Univerzite v Bonne a neskôr na Univerzite v Marburgu. Po vyštudovaní práva v roku 1985 sa stal Merz sudcom v Saarbrückene. V roku 1986 sa vzdal svojho postavenia ako sudca aby pracoval ako vnútropodnikový advokát pre Nemeckú Asociáciu Chemického Priemyslu od orku 1986 do roku 1989.^[14]

Merz hovorí plynule po nemecky, francúzsky a anglicky.^[15]

V roku 1972, keď mal 17 rokov, sa Merz pripojil do mládežníckeho krídla CDU, Mladej Únie (JU).^[7] V roku 1980 sa stal prezidentom Brilonského oddelenia JU.

Merz v roku 1989 úspešne kandidoval do Európskeho parlamentu a pôsobil tam ako poslanec jedno obdobie do roku 1994. Bol členom výboru pre hospodárske a peňažné záležitosti a parlamentnej delegácie pre vzťahy s Maltou.

Od spolkových volieb v roku 1994 slúžil Merz ako poslanec Bundestagu za jeho volebný obvod, Hochsauerland. Počas jeho prvého obdobia bol členom výboru pre financie.

V októbri 1998 sa Merz stal vicepredsedom a vo februári 2000 predsedom parlamentnej frakcie CDU/CSU (spolu s Michaelom Glosom). V tejto kapacite bol lídrom opozície v Bundestagu počas prvého obdobia kancelára Gerharda Schrödera.

Pred voľbami v roku 2002 zahrnul Edmund Stoiber Merza do svojho tieňového kabinetu v rámci ambície CDU poraziť Schrödera. Merz slúžil ako Stoiberov expert na finančné trhy a národný rozpočet.^[16] Po porážke Stoibera sa Angela Merkelová ujala predsedníctva parlamentnej frakcie; Merz slúžil ako vicepredseda do roku 2004.

V roku 2005 nemecké médiá opísali Merza ako nového člena tzv. Andského paktu, pôvodne tajného spolku vplyvných členov CDU, ktorý založili v roku 1979 vtedajší členovia JU počas výletu do Ánd. Andský pakt oponoval Merkelovej, hlavne počas piatich rokov predtým, ako sa stala kancelárkou v roku 2005.^[17] V roku 2007 Merz vyhlásil, že sa nebude uchádzať o politickú funkciu vo voľbách v roku 2009.

Po odchode z politiky sa Merz zamestnal ako firemný právnik. Od roku 2004 je najvyšším právnym zástupcom kancelárie firmy Mayer Brown v Düsseldorfe,^[18] kde pracuje na tíme financovania podniku bankou; pred rokom 2004 bol najvyšším právnym zástupcom vo firme Carnelius Bartenbach Haesemann.^[19] Jeho práca ako právnika a člena výborov z neho urobila multimilionára.^[20] Bol taktiež členom niekoľkých firemných výborov, vrátane:

• Robert Bosch GmbH, člen medzinárodného poradného výboru (od 2011)
• WEPA Hygieneprodukte GmbH, predseda dozornej rady (od 2009)
• Deutsche Rockwool, člen dozornej rady
• Ernst & Young Germany, člen poradného výboru
• Odewald and Companie, člen poradného výboru
• DBV-Wintherthur Holding, člen dozornej rady
• Letisko Kolín/Bonn, predseda dozornej rady (2017 – 2020)
• BlackRock Germany, predseda dozornej rady (2016 – 2020)
• Stadler Rail, člen správnej rady (2006 – 2020)
• HSBC Trinkaus, predseda poradného výboru (2010 – 2019)
• Borussia Dortmund, člen dozornej rady (2010 – 2014)
• Axa Konzern AG, člen dozornej rady (2007 – 2014)
• IVG Immobilien, člen dozornej rady (2006 – 2010)
• Deutsche Börse, člen dozornej rady (2005 – 2015)
• Interseroh, člen dozornej rady (2005 – 2009)

Po tom, čo Angela Merkelová oznámila svoj odstup z pozície líderky CDU, Merz vyhlásil svoju kandidatúru v straníckych voľbách v roku 2018.^[21] Medzi jeho podporovateľmi bol aj bývalý predseda CDU Wolfgang Schäuble.^[22] 7. decembra 2018 prehral Merz v druhom kole straníckych volieb proti Annegret Krampovej-Karrenbauerovej.^[23]

25. februára 2020 Merz oznámil svoj zámer kandidovať v straníckych voľbách v januári roku 2021.^[24] Po niekoľkých odkladoch vyhral v prvom kole volieb Merz, v druhom však opätovne prehral proti Arminovi Laschetovi.^[25]

V decembri 2021, po spolkových voľbách, sa konali druhé stranícke voľby CDU za rok 2021.^[26] Kým jeho protikandidáti sa stavali ako následníci Merkelovej, Merz sľúbil odklon od centristickej politiky, ktorú Merkelová presadzovala 16 rokov. 22. januára 2022 bol Merz formálne zvolený za predsedu CDU s 94,6 % hlasov a 31. januára sa formálne ujal tohto úradu.^[27][28]

V spolkových voľbách v roku 2025 vyhrala CDU a stala sa tak najsilnejšou stranou v Bundestagu, nezískala však dostatok kresiel potrebných na absolútnu väčšinu. Po voľbách začali CDU a Sociálnodemokratická strana (SPD) rozhovory o vytvorení tzv. Veľkej koalície.^[29]

Merz navrhol drastické zvýšenie výdavkov na obranu,^[30] v súlade s ktorým navrhol aj reformu tzv. dlhovej brzdy. Po novom by výdavky na obranu nad 1 % HDP mali výnimku od dlhovej brdy.^[31] Toto by umožnilo Nemecku zvýšiť svoj dlh bez obmedzení pri financovaní svojej armády a poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine.^[32] Ekonómovia varovali, že Merzov plán by mohol spôsobiť infláciu a zvýšenie nemeckého štátneho dlhu.^[33] 18. marca 2025 schválili nemeckí zákonodarcovia Merzovu reformu, ktorá zvýši výdavky o 400 miliárd na obranu a bezpečnosť a o 500 miliárd na infraštruktúru a zelenú energiu.^[34] Za hlasovali CDU, SPD a Zelení, kým AfD a Ľavica boli proti.

Friedrich Merz je ženatý so sudkyňou Charlottou Merzovou. Má tri deti a býva v Arnsbergu v regióne Sauerland.^[35]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Merz

• Friedrich Merz – oficiálny web (po nemecky)
• Friedrich Merz na Twitteri (X)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Friedrich Merz na anglickej Wikipédii.