František Maxmilián Kaňka

	František Maxmilián Kaňka
	český barokový architekt
Narodenie	19. august 1674; Praha, České kráľovstvo
Úmrtie	14. júl 1766 (91 rokov); Praha, České kráľovstvo
Odkazy
Commons	František Maxmilián Kaňka
	Biografický portál

František Maxmilián Kaňka (* 19. august 1674, Praha – † 14. júl 1766, Praha) bol významný český barokový architekt.

Životopis

Vyučil sa v pražskej hute svojho otca Víta Václava Kaňku, neskôr študoval v Taliansku a Viedni. Po návrate zo zahraničia spolupracoval s G. B. Alliprandim, J.B. Santini-Aichelom, vykonával tiež stavby podľa projektov K. I. Dientzenhofera. Stal sa mešťanom na Starom Meste s bytom v Dlouhé ulici, kde prevádzkoval tiež pivovar. V roku 1709 spolu so sochárom Františkom Preisom usiloval o zriadenie pražskej Akadémie umení, ale neuspeli. Priatelil sa a spolupracoval s maliarom V. V. Reinerom a sochárom M. B. Braunom.

Úspešne vykonával úpravy zámkov, palácov a chrámov, v roku 1724 bol menovaný cisárskym architektom. Pracoval pre rády augustiniánov, jezuitov a cisterciánov, ďalej pre šľachtické rody Valdštejnovcov, Černínovcov, Mansfeldovcov, Pachtovcov z Rájova, Trautmansdorfovcov a pánov z Vrtby, z čoho mal nemalé príjmy. Pre rod Kinských postavil v rokoch 1721 – 1723 zámok Karlova Koruna pri Chlumci nad Cidlinou.

Pre rod Černínovcov projektoval o. i. zámok vo Vinoři, kaplnku v záhradnom paláci vo Viedni a dva paláce na Malej Strane v Prahe a dokončil palác na Hradčanoch. V službách ďalších rodov viedol napr. pre Vrtbovcov prestavbu zámku Konopiště, či projektoval úpravu Vrtbovskej záhrady na Malej Strane v Prahe, pre Valdštejnovcov postavil zámok a kostol v Loučeni a pre Pachtu z Rájova zámok v Liběchove. Podľa jeho plánov bol pre rád jezuitov postavený chrám sv. Klimenta či dostavaný internát Klementinum v Starom Meste v Prahe, ďalej viedol dostavbu piaristického chrámu Nájdenie sv. Kríža v Litomyšli, projektoval prestavbu konventu a prelatúry augustiniánskeho kláštora na Karlove v Novom Meste v Prahe, či Karolinum v Starom Meste v Prahe a dokončil konventuálnu budovu cisterciánskeho kláštora v Zbraslavi. Navrhoval tiež oltáre, pomníky a sochy. Stavby, ktoré vyprojektoval, realizoval celý rad jeho spolupracovníkov a žiakov.

Nadväzoval na klasicistickú formu baroka, ktorú spoznal u G. Alliprandiho. Postupne sa stal najproduktívnejším architektom českého baroka, so Santinim a Dientzenhoferovcami patril tiež medzi najvýznamnejších českých architektov. Svojou prácou prispel k zdomácneniu baroka v českej architektúre.

Dielo

Praha

Hradčany

Malá Strana

Nové Mesto

Kláštor augustiniánov kanovníkov na Karlove
Kostol Panny Márie a svätého Karola Veľkého
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Palác Mladotovský (Faustov dom)

Staré Mesto

Celetná, dom "U zlatého supa"
Celetná, Elsnicovský dom
Kostol sv. Jiljí
Kostol sv. Šimona a Júdu
Karolinum
Klementinum vrátane: Zrkadlovej kaplnky Zvestovania Panny Márie, Vlašskej kaplnky Nanebovzatia Panny Márie
Kostol sv. Salvátora
Staromestské nám., Dom "U zlatého jednorožca"
Staromestské nám., Dom "U kamenného baránka"

Mimo historickú Prahu

Ctěnice, zámok Ctěnice
Praha-Vinoř, kostol
Praha-Zbraslav, Zbraslavský kláštor
Třebíč, Bazilika svätého Prokopa

Literatúra

P. Macek – P. Vlček – P. Zahradník, František Maxmilián Kaňka, in regno Bohemiae aedilis famossimus; in: Umenie 40, 1992, s 180 – 220.
Pavel Vlček, František Maxmilián Kaňka, in: Nová encyklopedie českého výtvarného umenia, diel I. (AM), editor Anjela Horová, Praha 1995

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Maxmilián Kaňka

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Maxmilián Kaňka na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.