Francesco Giuseppe Bianchi
taliansky operný skladateľ a hudobný teoretik
Narodenie	1752 Cremona, Taliansko
Úmrtie	27. november 1810 Hammersmith, Spojené kráľovstvo)
Odkazy
Commons	Francesco Giuseppe Bianchi
Biografický portál

Francesco Giuseppe Bianchi (* 1752, Cremona, Taliansko – † 27. november 1810, Hammersmith, Spojené kráľovstvo) bol taliansky operný skladateľ a hudobný teoretik, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Narodil sa v Cremone a študoval v Neapole u Niccolò Jommelliho a Pasquale Cafara. Jeho prvá opera bola uvedená v Cremone roku 1772. V rokoch 1775 až 1778 pôsobil ako prvý čembalista v Théatre-Italien v Paríži. V roku 1776 získal titul člena Filharmonickej akadémie v Bologni (Accademia Filarmonica di Bologna). Konkurz na miesto kapelníka milánskeho Dómu síce nevyhral, ale v rokoch 1782 až 1793 bol jeho prvým zástupcom.

V rokoch 1785 až 1791 a potom 1793 až 1797 pôsobil ako organista v chráme sv. Marka v Benátkách, v ktorom viedol a reorganizoval aj archív cirkevnej diecézy.

V roku 1784 uviedol na scénu Teatro La Fenice operu „Il Disertor Francese“, ktorá sa stretla s veľkým úspechom aj vďaka libretu, ktoré satiricky reagovalo na udalosti tej doby. Na tej istej scéne slávil ďalšie úspechy mnohými operami, z ktorých zrejme najväčší úspech malas opera „Tarara o sia La virtù premiata“. V Neapole sa stretla s mimoriadnym ohlasom opera „La vendetta di Nino“.

V rokoch 1795 až 1802 pôsobil v Londýne, kde pre Kráľovskú operu Covent Garden skomponoval 14 opier, väčšinou na mimoriadne kvalitné texty Lorenza da Ponte.

V roku 1798 sa stal riaditeľom divadla v Dubline. Po roku 1802 uvádzal svoje opery v celej Európe, najčastejšie však v Paríži a Londýne.

Napriek všetkým úspechom Francesco Bianchi trpel častými depresiami a 27. novembra 1810 spáchal samovraždu v malej obci Hammersmith v blízkosti Londýna.

Francesco Bianchi je vnímaný najmä ako operný skladateľ. Skomponoval takmer 80 javiskových diel. Jeho prínos spočíva najmä v rozvoji žánru lyrickej opery, ktorého bol hlavným predstaviteľom. Okrem opery sa venoval aj cirkevnej hudbe. Skomponoval celý rad omší (iba jediné Requiem: „Sequenza Dei Morti“), kantát, 4 oratória, a neobchádzal ani inštrumentálnu tvorbu.

Je autorom alebo spoluautorom piatich teoretických prác, z ktorých zostali takmer všetky v rukopise s výnimkou „Trattato d'armonia teorico pratico“, ktorá vyšla až po jeho smrti v časopise Quarterly Musical Review v rokoch 1820–1821.

• Gioas
• Agar
• Abramo
• Isacco

• Portrét Francesca Giuseppe Bianchiho Archivované 2007-03-25 na Wayback Machine
• http://www.operone.de/komponist/bianchi.html Archivované 2006-07-25 na Wayback Machine
• http://www.hoasm.org/VIIF/Bianchi.html