Eugenij Fencik
gréckokatolícky kňaz, karpatskorusínsky a zakarpatskoukrajinský činiteľ osvety, spisovateľ a pedagóg s promoskovskou orientáciou
Pamätník Eugenija Fencika v Užhorode
Narodenie	5. október 1844 Mala Martynka, Rakúske cisárstvo (dnes Ukrajina)
Úmrtie	5. december 1903 (59 rokov) Horinčovo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina)
Národnosť	rusínska, ukrajinská
Profesia	kňaz, pedagóg, spisovateľ
Rodičia	Andrij Fencik Anna Fenciková
Príbuzní	Štefan Fencik (synovec), Augustín Štefan (vnuk)
Manželka	Mária Vasovčyk
Deti	13
Biografický portál

Eugenij Fencik (* 5. október 1844, Mala Martynka, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina – † 5. december 1903, Horinčovo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol gréckokatolícky kňaz, karpatskorusínsky a zakarpatskoukrajinský činiteľ osvety, spisovateľ, básnik, prozaik, dramatik a pedagóg s promoskovskou orientáciou.

Eugenij Fencik sa narodil 5. októbra 1844 v obci Mala Martynka v rodine Andrija Fencika a Anny Fencikovej. Andrij Fencik, jeho otec, slúžil ako kňaz v miestnom drevenom Chráme Narodenia presvätej Bohorodičky. Základné vzdelanie nadobudol v obecnej škole. Osemročné štúdium absolvoval na gymnáziách v Užhorode a v Satmári. Prejavoval záujem o teológiu – medzi rokmi 1865 až 1868 študoval v Centrálnom gréckokatolíckom seminári Viedenskej univerzity. Počas štúdia sa pod vplyvom spoločenských zmien zaoberal slavistikou, v rámci ktorej štúdia navštevoval semináre Franca Miklošiča a sa zoznámil s Bohdanom Andrijovyčom Didyckým. V priebehu štúdia vznikol uňho záujem o krásnu literatúru. S manželkou Máriou Vasovčyk mal 13 detí. V roku 1869 bol vysvätený za kňaza, krátko po tom začal slúžiť ako kňaz v obci Boharevycia. V roku 1871 došlo však k zrušeniu pozície kňaza v obci, a tak Eugenij Fencik bol premiestnený do obce Bukovec, kde strávil rok. Od roku 1873 do roku 1882 pôsobil ako kňaz v obci Dusyno. Medzi rokmi 1883 až 1894 bol kňazom v obci Poroškovo. Od apríla 1894 až do decembra 1902 pôsobil ako kňaz v obci Velykij Rakovec. Posledný rok svojho život strávil v obci Horinčovo, kde po ťažkej chorobe zomrel 5. decembra 1903.

Od roku 1885 bol vydavateľom a redaktorom časopisu Lystok (po slovensky Lístok),^[1] ktorý bol vydávaný v ruštine a v cirkevnej slovančine, avšak obľúbená príloha Dodatok (po slovensky Dodatok/Doplnenie) bola písaná v národnom jazyku.

Určitý čas býval v obci Skotarske, kde učila jeho dcéra. Hosťoval aj Ivana Jakovyča Franka, ktorý sa vracal z Budapešti do Ľvovu.

Eugenij Fencik písal poéziu (napríklad poému Korijatovyč), balady, poviedky a románové novely zo života inteligencie a duchovenstva – príkladmi sú diela Nyščyje duchom (po slovensky Duchom menší) a Učyteľ Neborak (po slovensky Učiteľ Neborák).^{[pozn. 1]} Napísal romantickú tragédiu (prezentovanú ako historickú drámu) Pokorenije Užhoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu), ktorá vychádza z romantizovaného obrazu kniežaťa Laborca.^[2][3] Niektoré diela publikoval pod pseudonymom Vladymyr.

Písal školské učebnice a publicistické články. V roku 1932 vyšla zbierka diel pod názvom Sobranije sočinenij (po slovensky Zbierka diel).^[4] V rámci svojej publicistickej činnosti sa venoval rozličným témam – hlavne vzdelávaniu, školstvu, sociálnym problémom, rozvoju jazyka a národného života Rusínov v Rakúsko-Uhorsku. Jeho publicistická činnosť sa stala dôležitou súčasťou spoločenského života karpatských Rusínov a zakarpatských Ukrajincov na prelome 19. a 20. storočia. Prispieval hlavne do časopisu Slovo (po slovensky Slovo), ako aj do periodík Novyj svit (po slovensky Nový svet) a Lystok (po slovensky Lístok). Využíval kryptonym E. F. a pseudonym Vladymir. Venoval sa aj štúdiu literatúry slovanských národov – predovšetkým slovenskej literatúry a českej literatúry.

Zachovala sa značná časť jeho diel v rámci básnickej tvorby. Hoci nikdy nebola publikovaná ucelená zbierka, básne boli uvádzané v čítankách a v antológiách. O publikáciu sa zaslúžili napríklad Jevmenij Sabov, Štefan Fencik, Helena Rudlovčáková, Juraj Bača, Vasyľ Lazarovyč Mykytas, Oleksa Vasyľovyč Myšanyč...

Od roku 1926 sa v Užhorode nachádza pamätník Eugenijovi Fencikovi, ktorý vytvorila Olena Mandičová.^[5] Bol slávnostne odhalený 16. mája 1926.^[1][6]

Jeho synovcom bol Štefan Fencik – československý politik rusínskej národnosti, medzivojnový poslanec Národného zhromaždenia za stranu Národní sjednocení, neskôr minister autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny. Štefan Fencik inicioval a zo začiatku viedol prácu za účelom publikovať literárne diela a články^[7] Eugenija Fencika. Vyšli len 2 zväzky tvorby, hoci v pláne bola rozsiahlejšia publikácia diela, a to bibliografia diel a 9 článkov Eugenija Fencika. Jeho vnuk bol Augustín Štefan – známy občiansko-politický činiteľ na Podkarpatskej Rusi.

• Pryvitstvovanie (po slovensky Vítanie, 1867).
• Noč vitkovaja ubyvajet (po slovensky Noc závitová ubíja, 1868).
• Pisň o pisni (po slovensky Pieseň o piesni, 1868).
• K nevirnomu (po slovensky K nevernému, 1868).
• K Uhorskoj Rusi (po slovensky K Uhorskej Rusi, 1868).
• Russkij narod (po slovensky Ruský národ, 1868).
• Ko hrudnomu mladencu (po slovensky K hrudnému mládencovi, 1868).
• K raboti Russ (po slovensky Rus do roboty, 1869).
• Slavianam (po slovensky Slovanom, 1870).
• Vydinije (po slovensky Videnie, 1876).
• Prorycanije (po slovensky Proroctvo, 1876).
• Ko storožam Siona (po slovensky K strži Siona, 1876).
• Našemu viku (po slovensky Našej dobe, 1877).
• Istočnyk (po slovensky Prameň, 1879).
• Nyhylystam (po slovensky Nihilistom, 1879).
• Rodymym (po slovensky Rodákom, 1879).
• Plevna (po slovensky Plevna, 1879).
• Na 1-e janvaria 1880 (po slovensky K 1. januáru 1880, 1880).
• Sovremennyj stich (po slovensky Báseň súčasnosti, 1880).
• Berežskoj russkoj molodeži (po slovensky Berežskej ruskej mládeži, 1880).

• Pokorenije Užhoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu, 1879).^[2][3][8][9]

• Nyščyje duchom (po slovensky Duchom menší, 1891).^[10]
• Učyteľ Neborak (po slovensky Učiteľ Neborák, 1895).

Výskumu literárnej tvorby Eugenija Fencika sa venovali napríklad Iurij Ihantkov, Fiodor Fiodorovič Aristov, Nikolaj Beskyd, Pavel Fedor, Dmytro Mykolajovyč Verhun... Informácie o Eugenijovi Fencikovi podal aj jeho príbuzný Endre Fenczik.^[11]

1. ↑ ^{a b} PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1.. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. 400 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. S. 7, 8. (po rusínsky)
2. ↑ ^{a b} FENCIK, Eugenij. Pokorenije Užhoroda. Slovo (Ľvov), 1879-02-08, roč. XIX, čís. 11. Tragédia bola publikovaná aj v ďalších 9 číslach novín.. (po rusínsky)
3. ↑ ^{a b} PAŇKO, Juraj. Kňaz Laborec v chudožnij literaturi: Chudožni tvory o kňaziovy Laborciovy. 1. vyd. Prešov : Rusínska obroda na Slovensku, 2008. Ako autor diela je uvedený Eugenij Fencik.. Kapitola Pokorenije Užhoroda: Drama v piaty dejstvyjach, s. 65-115. (po rusínsky)
4. ↑ ARISTOV, Fiodor Fiodorovič; BESKYD, Nikolaj. Chronolohyčeskij perečeň napečatennych sočynenij Jevhenija Andreevyča Fencyka. Yzdanije Kuľturno-prosvityteľn. obščestva ymeny Aleksandra Duchnovyča v Užhorodi (Užhorod: Škoľnaja pomošč), 1932, čís. 78, s. 16. Príloha k časopisu Karpat. (po rusínsky)
5. ↑ ANONYM. Pamiatnyk Jevhenu Fencyku - Užhorod . Ja kochaju Ukrajinu - cikavi miscia, . (po ukrajinsky)
6. ↑ KAMINSKÝ, Jozef, et al. Toržestvennoje otkrytije pamiatnyka Jevhenija A. Fencyka v Užhorodi. Russkij narodnyj kalendar Obščestva Aleksandra Duchnovyča na obyknovennyj hod 1927 (Užhorod: Knyhopečatija Julija Feldešija), 1926, s. 68-71. 219 strán. Dostupné online . (po rusínsky)
7. ↑ FENIK, Štefan, et al. Sobranije sočynenij Jevhenija Andrejevyča Fencyka. Časť II. Stati. Yzdanije Kuľturno-prosvityteľn. obščestva ymeny Aleksandra Duchnovyča v Užhorodi (Užhorod: Spoločnosť Alexandra Duchnoviča), 1932, čís. 79. Vydané ako príloha k časopisu Karpatskij svit (po slovensky Karpatský svet).. (po rusínsky)
8. ↑ LINTUR, Petro Vasyľovyč. Materialy XXI nauk. konf. Užhorodskoho derž. un-tu. Ser. filolohična. 1. vyd. Kyjev : , 1967. Kapitola Drama Je. A. Fencyka Pokorenije Užhoroda, s. 67-70. (po ukrajinsky)
9. ↑ BAČA, Juraj; RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Chrestomatija novoji zakarpatskoji ukrajinskoji literatury. (Druha polovyna XIX storiččia): Posib. dľa studentiv vyščych učb. zakladiv, učniv staršych klasiv serednich škil, učyteliv ta pracivnikiv kuľturno-osvitnich ustanov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1964. Kapitola Fencyk Je. Pokorenije Užhoroda: Drama v piaty dejstvyjach, s. 187-215. (po ukrajinsky)
10. ↑ Otvitstvennyj Redaktor: Evhenij Fencyk. Lystok (Užhorod: Keleť), 1891-02-15, roč. VII, čís. 4. (po rusínsky)
11. ↑ FENCZIK (BAJZA), Endre. Literaturna dijateľnosť hreko-katolyčeskoho sviaščennyka Jevhenija Fencyka. Ruszin Világ – Rusynskyj svit (Budapešť), 03-2004, roč. II, čís. 6, s. 8. (po rusínsky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Фенцик Євген Андрійович na ukrajinskej Wikipédii.
• PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. (po rusínsky)
• Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna. Zväzok 2. Paríž, New York : Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa, 1955, 1995. ISBN 5-7707-4049-3. S. 3494, 3495. (po ukrajinsky)
• Ukrajinska zahaľna encyklopedija : Knyha znaňňa. Zväzok 3. Ľvov, Stanyslaviv : Kolomyja, Ridna škola, 1933. Dostupné online. S. 1041, 676. (po ukrajinsky)
• BAŽAN, Mykola Platonovyč. Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk. 1. vyd. Zväzok 3. Kyjev : Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji, 1968. A kol.. S. 856. (po ukrajinsky)

Chyba citácie Značky <ref> pre skupinu „pozn.“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="pozn."/>