Ernest Rutherford, 1. barón Rutherford z Nelsonu
britský fyzik
Narodenie	30. august 1871 Spring Grove, Nový Zéland
Úmrtie	19. október 1937 (66 rokov) Cambridge Spojené kráľovstvo
Podpis
Odkazy
Commons	Ernest Rutherford
Fyzikálny portál  Chemický portál  Biografický portál

Ernest Rutherford, 1. barón Rutherford z Nelsonu (* 30. august 1871, Spring Grove, Nový Zéland – † 19. október 1937, Cambridge Spojené kráľovstvo) bol novozélandský v Británii žijúci jadrový fyzik. Je známy ako „otec“ jadrovej fyziky, priekopník orbitálnej teórie atómu, obzvlášť za jeho objav protónu z jadra pri jeho experimente so zlatou fóliou.

Životopis

Narodil sa v Spring Grove, (dnes Brightwater), blízko Nelsonu. Študoval na Nelson College, kde vyhral štipendium pre štúdium na univerzite v Canterbury. Tu získal tri tituly a pracoval tu dva roky najmä na výskume elektrickej technológie.

V roku 1895 odcestoval do Anglicka na postgraduálne štúdium v Cavendishových laboratóriách na Cambridge University. Tu sa stal na krátku dobu držiteľom rekordu v diaľke, na ktorú bol schopný detegovať bezdrôtové vlny. Počas výskumu rádioaktivity zaviedol termíny alfa lúč, beta lúč a gama lúč.

V roku 1898 bol menovaný vedúcim fyzikálneho oddelenia na McGillovej univerzite v Montreale. V roku 1900 získal titul doktora vied na Novozélandskej univerzite.

Za prácu na McGillovej univerzite v roku 1908 získal Nobelovu cenu za chémiu. Dokázal, že rádioaktivita je spontánny rozpad atómu. Toto je ironicky spomenuté v jeho poznámke „Z vied je len fyzika; všetko ostatné je zbieranie známok.“. Všimol si, že vzorke rádioaktívneho materiálu trvalo nemenne rovnakú dobu, kým sa polovica z nej rozpadla – jej polčas rozpadu – a vyvinul praktické použitie tohto javu ako hodiny, ktoré potom mohli byť použité na určenie skutočného veku Zeme, ktorý sa ukázal byť oveľa vyšší ako vedci v tej dobe predpokladali.

V roku 1907 bol menovaný vedúcim fyzikálneho oddelenia na univerzite Manchesteri. Tam objavil jadrovú podstatu atómov a bol prvým úspešným „alchymistom“ na svete: zmenil dusík na kyslík. Počas spolupráce s Nielsom Bohrom (ktorý zistil, že elektróny sa pohybujú na špecifických orbitáloch) Rutherford teoretizoval o existencii neutrónov, ktoré by istým spôsobom kompenzovali odpudivý efekt kladného náboja protónov pôsobením príťažlivej jadrovej sily a tak zabraňovali rozpadu jadra.

V roku 1917 sa vrátil na Cavendish ako riaditeľ. Pod jeho vedením získal Nobelovu cenu James Chadwick za objav neutrónu (v roku 1932), John Cockcroft a Ernest Walton za rozbitie atómu použitím urýchľovača častíc a Edward Victor Appleton za preukázanie existencie ionosféry.

Jeho výskum spolu s výskumom jeho študenta a nasledovníka sira Marka Oliphanta boli kľúčové pri zvolaní Projektu Manhattan.

Bol povýšený do rytierskeho stavu v roku 1914, v roku 1925 mu bol udelený rád za zásluhy a v roku 1931 mu bol udelený titul barón Rutherford z Nelsonu z Cambridge v County of Cambridge. Objavil sa na novozélandskej stodolárovej bankovke a na poštových známkach Sovietskeho zväzu (1971), Kanady (1971), Švédska (1968) a Nového Zélandu (1971 a 1999). V roku 1997 bol na jeho počesť pomenovaný chemický prvok rutherfordium. Boli po ňom pomenované aj krátery na Marse a Mesiaci. Asteroid bol pomenovaný podľa miesta jeho narodenia.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernest Rutherford