A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Erazmus Rotterdamský | |
holandský mysliteľ | |
Narodenie | 27. október 1467 Rotterdam, Holandsko |
---|---|
Úmrtie | 12. júl 1536 Bazilej, Švajčiarsko |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Erazmus Rotterdamský (plné texty diel autora) |
Commons | Erazmus Rotterdamský |
Erazmus Rotterdamský (alebo Erasmus Rotterdamský, po latinsky zvaný Desiderius, vlastným menom Gerrit Gerritszoon alebo Gerhard Gerhards) (* 27. október 1467, Rotterdam, Holandsko – † 12. júl 1536, Bazilej, Švajčiarsko) bol holandský mysliteľ, filozof a filológ predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu.
Životopis
Holandský filológ a filozof Erazmus sa narodil roku 1467 zrejme v Rotterdame (novšie výskumy však ukazujú, že sa mohol narodiť aj v Goude) ako Geert Geertsen. Omylom sa domnieval, že meno Gerrit pochádza zo slova „túžiť“, preto si zvolil latinizované meno Desiderius. Patril medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších predstaviteľov európskeho humanizmu, je považovaný za predchodcu reformácie, hoci sám sa staval veľmi kriticky k jej prejavom (opustil napríklad kvôli reforme bazilejskej univerzity svoj milovaný Bazilej). V náboženských sporoch prvej polovici 16. storočia bol prívržencom náboženskej tolerancie.
Najprv bol augustiniánskym mníchom, od roku 1492 po svojom kňazskom vysvätení pôsobil v službách biskupa v Cambrai. V rokoch 1495 až 1499 študoval v Paríži, ako kňaz precestoval celú Európu a stal sa slávnym učencom. Medzi rokmi 1506 a 1509 žil v Taliansku a medzitým pobudol v Nizozemsku a Anglicku. V rokoch 1514 až 1521 žil v Bazileji, odkiaľ vycestovával, aby dal u svojho priateľa Johanna Frobena tlačiť svoje knihy. Od roku 1524 znova býval v Bazileji, avšak po získaní mesta na stranu reformácie Ulricha Zwingliho odišiel na protest do Freiburgu. Je pochovaný v bazilejskej katedrále.
Dielo
Prvým vážnejším Erazmovým dielom je Enchiridion militis christiani (Príručka kresťanského vojaka), 1503. V tejto krátkej práci sa snažil Erazmus vytvoriť pohľad na normálny kresťanský život, ktorý neskôr do konca svojho života dotváral. Za hlavné zlo doby považoval formalizmus, rešpekt k tradíciám bez ohľadu na skutočné Kristovo učenie. Ponúkal liek: každý sa má pýtať v každom okamihu, čo je zásadné a čo je dôležité bez strachu.
Svojím najznámejším spisom, satirou Chvála bláznovstva (Encomium moriae, 1509), sa s výsmechom aj vážnosťou venoval hlboko zakoreneným omylom doby a farbisto ich zobrazoval.
Roku 1516 vydal Výchovu kresťanského kniežaťa (Institutio principis christiani), ktorého vydanie inšpiroval pravdepodobne jeho tretí a posledný pobyt v Anglicku v tom roku. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi Karolovi V. Všeobecné princípy cti a úprimnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s Macchiavelliho Vladárom (1537) ako najvýznamnejší spis o vláde 16. storočia.
Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej filológie. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu) takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej gréčtiny. Roku 1516 vydal kritické vydanie gréckeho textu Nového zákona s vlastným latinským prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval pápežovi Levovi X. a na vydanie textu použil obnovené rukopisy. V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu instrumentum dnes bežné testamentum.
Erazmov kritický text použili napríklad na anglický preklad prekladatelia kráľa Jakuba I. (King James Bible), z prvých českých prekladov ho použil Václav Beneš Optát. Erazmov text bol neskôr označovaný ako textus receptus. Okrem prvého vydania má Erazmus zásluhy aj na ďalších vydaniach (1522, 1527 a 1535).
Erazmove reformačné aktivity neboli vítané ani na katolíckej, ani na reformačnej strane. Posledné roky života mu sťažovali spory s ľuďmi, ktorí mu boli dovtedy sympatickí. Medzi týmito spormi je významný predovšetkým jeden s Ulrichom von Hutten, výrazným géniom, ktorý sa pridal na Lutherovu stranu. Erazmus Ulricha obviňoval, že prekrútil či nepochopil jeho výroky ohľadom reformácie a opakoval svoju pozíciu nenadržiavať žiadnej zo strán.
Najvýznamnejšou prácou posledných rokov Erazmovho života bol Ecclesiastes (Kazateľ, 1535), v ktorom opisoval kázeň ako najdôležitejšiu úlohu kresťanského kňaza. Krátky traktát z roku 1533 Príprava na smrť poukazuje aj na iné Erazmove dôrazy a tendencie, keď sa snažil vyzdvihnúť dobrý život ako nevyhnutnú podmienku šťastnej smrti.
Krátko pred svojou smrťou napísal knihu De puritate ecclesiae christianae (Čistota kresťanskej cirkvi), v ktorej sa obe znepriatelené strany v reformačných sporoch snažil uzmieriť. V niektorých svojich snahách je považovaný aj za predchodcu osvietenstva.
Poznámky
Presný dátum narodenia nie je istý. Podľa Stanfordskej encyklopédie filozofie sa však v súčasnosti väčšina Erazmových životopiscov prikláňa k roku 1467.
Literatúra
- NAGY, Imrich: Erazmus Rotterdamský a jeho svet (Úvahy o dobe, človeku a spoločnosti 16. storočia). Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 179 s. ISBN 978-83-7490-521-3
- NAGY, Imrich: Erazmov nárek nad rozvratom kresťanskej Európy na prahu novoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 168 s. ISBN 978-80-557-1611-4
Pozri aj
- Humanizmus
- Biblia
- Reformácia
- Textová kritika
- Filozofia
- Renesančná filozofia
- Renesančný humanizmus
- Renesancia
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Erazmus Rotterdamský
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Erazmus Rotterdamský
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk