Energetický medzipriestor je jedným zo základných architektonických prvkov využívaných pri ekologickej a energeticky šetrnej architektúre na získavanie pasívnych solárnych ziskov a eliminovanie úniku tepla do vonkajšieho prostredia.

Charakteristika

Ak kompaktnú obalovú konštrukciu na rozhraní medzi interiérom a exteriérom nahradíme vzduchovou medzerou, vznikne kvalitatívne nový druh rozhrania, tzv. nárazový priestor^[1].

Nárazový priestor tvorí vlastne dvojitý obal – väčšinou sú to dve zasklené steny, alebo zasklená stena na vonkajšej strane a masívna stena na vnútornej strane. Pri tradičnej masívnej obvodovej konštrukcii sú fyzikálne vlastnosti konštantné, naopak, zmeny v nárazovom priestore sa menia v závislosti od zmien vonkajšieho prostredia. Vďaka tomu budova efektívne reaguje na meniace sa podmienky vonkajšieho prostredia. Nárazový priestor môže byť vytvorený určitým stavebno - technickým riešením (interaktívne steny), alebo objemovo – dispozičným riešením (podkrovný priestor, teplotné zónovanie...). Ak vzduchová medzera nadobudne dimenzie, ktoré umožňujú pobyt človeka v takto vytvorenom priestore vzniká medzipriestor.

Z hľadiska ohraničenia rozhraniami rozlišujeme medzipriestor otvorený alebo uzavretý . Príkladmi otvorených medzipriestorov sú lodžia, pavlač, kolonáda, vnútorný dvor a ulica. Príkladmi uzavretých medzipriestorov sú zimná záhrada, skleník, kryté átrium a pasáž. Uzavretý priestor je zvyčajne opticky prepojený na vonkajší priestor.

Princíp medzipriestoru

Funguje na princípe toku energie s vyššou koncentráciou do miesta s nižšou koncentráciu. Vytvorením vzduchovej vrstvy medzi dvomi konštrukciami dochádza k spomaleniu transferu tepla do vonkajšieho prostredia, teplo sa konzervuje a znižujú sa tak tepelné straty. Naopak v zime, vplyvom slnečného žiarenia, dochádza k tepelným ziskom. Z tohto dôvodu sa spravidla netemperuje. Taktiež zabezpečuje ochranu pred priamymi poveternostnými vplyvmi (slnko, dážď, vietor, sneh,...) a rozširuje priestory obývateľného prostredia.

História

Koncepcia medzipriestoru nie je výdobytkom modernej doby. Objavuje sa v rozličných formách a na rozličných miestach už od čias Sokrata, kedy sa objavuje Sokratov dom, ktorý vychádza z gréckeho megarónu so vstupným portikom, ktorý je prechodným priestorom z exteriéru do interiéru. Hojné zastúpenie mal už v časoch antiky. Využíval vo forme peristylu, portikusu, stoi (stoa) a i., ktoré sa neskôr rôzne priestorovo a funkčne modifikovali ( príkladom je podlubie u radnice alebo meštianskeho domu alebo gánok, ktorý slúžil ako prístrešok ). Akási renesancia medzipriestorov nastala v 70. rokoch, kedy sa začala vo väčšom množstve stavať energeticky šetrnejšia architektúra. Objavujú sa zasklené pasáže, átriá a zasklené fasády sa orientujú na južnú stranu.

Účel medzipriestoru

Z hľadiska využitia rozoznávame nasledovné základné typy medzipriestorov: úžitkový, komunikačný, resp. zhromažďovací a obytný.

• Úžitkový medzipriestor spĺňa najmä praktickú funkciu. Ide o vytváranie priestoru, ktorý zlepšuje energetickú bilanciu budovy, zabraňuje ochladzovanie a získava energiu zo slnka. Doplnkovo sa môže používať aj na určitú funkciu napr. hospodársky balkón, skladovací priestor, svetlík či energetická respiračná fasáda. Tento posledný spomenutý typ respiračnej fasády sa v súčasnosti využíva v pomerne veľkom počte projektov, najmä u občianskej vybavenosti a v administratívnych budovách.

• Komunikačné a zhromažďovacie priestory sú väčšinou priestory verejného charakteru, resp. priestory verejného a intímne o priestoru. Sú to napr. podlubia, pavlače ,pasáže, átrií a kryté vnútorné dvory. Mnohé bývajú prekryté zasklenými subtílnymi konštrukciami a dosahujú tak vysokej estetickej a architektonickej pôsobivosti.

• Obytný medzipriestor je primárne konštruovaný tak aby vyhovoval hygienickým požiadavkám pre pobyt človeka, pričom sa predpokladá určitý teplotný komfort pre ľahkú duševnú alebo fyzickú prácu. Používajú sa v domoch, v hoteloch a v administratívnych budovách ako pavlače, obytné átriá a zimné záhrady.

Galéria

• 

  Sokratov dom

• 

  Skleník ako forma energetického medzipriestoru

Referencie