Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Kruskalov diagram ukazujúci analytické rozšírenie Schwarzschildovho riešenia Einsteinových rovníc. Čiarkované čiary ukazujú horizonty udalostí, hyperboly na vrchu a spodu diagramu zasa singularity. Kvadranty I. a II. ukazujú jeden vesmír, kvadranty III. a IV. zasa vesmír k nemu zrkadlový. Stav Einstein-Rosenovho mostu je rez v tomto diagrame prechádzajúci počiatkom, biela diera je v kvadrante IV. a čierna v kvadrante II.

Einstein-Rosenov most je jeden z druhov červej diery.

Po prvýkrát ho opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen. Nejde však o červiu dieru ako v populárnej vedecko-fantastickej literatúre a filmografii, pretože sa vyznačuje nepriechodnosťou. Vo svojej podstate je Einstein-Rosenov most iba skupina časových rezov analytického rozšírenia Schwarzschildovho riešenia Einsteinových rovních,^[1] existuje teda iba v určitom časovom intervale medzi fázou bielej a čiernej diery. Spája dva odlišné zrkadlovo obrátené vesmíry a je priamym dôsledkom analytického rozšírenia Schwarzschildovho časopriestoru do Kruskalových-Szekeresových súradníc. Vďaka charakteru Schwarzschildovho riešenia však vyplýva, že i keby takýto most jestvoval, bol by pre každého časupodobného pozorovateľa nepriechodný a budúcnosť každého takéhoto pozorovateľa by bola vždy v čiernej diere. Jediná fyzikálna geodetika prechádzajúca medzi vesmírmi je svetelná geodetika putujúca po horizonte udalostí tejto bielej/červej/čiernej diery, teda informácie z jedného vesmíru do druhého môže niesť iba svetlo alebo iné nehmotné častice putujúce po horizonte udalostí.

Referencie

1. ↑ Bičák J., Ruděnko V. N., Teorie relativity a gravitační vlny