Dvojaká skutočnosť frazémy je fakt vyplývajúci z obraznej povahy frazém. Obraz tu – už sám osebe ako "východisková mienená skutočnosť" – slúži druhotne, vo vlastnom zmysle ako homologický model "cieľovej skutočnosti", ktorý sa v teórii modelov označuje ako "originál". V semiotike je to proti "obraznej skutočnosti" – tzv. "referenčná skutočnosť", to jest vlastná skutočnosť, o ktorej sa "referuje". Je to podmienené faktom, že obraz "upozorňuje" na isté charakteristické, pre výpoveď relevantné znaky originálnej skutočnosti. Robí to však nie logickou cestou, ale sugestívnym navodením želaného vnímania tejto originálnej skutočnosti. Proti logickému modelu sa frazematický obraz vyznačuje "odhaľovacou", "usvedčovacou" útočnosťou, ktorej prijímateľ výpovede sugestívne podlieha, ako by sa nevedel tomu "ubrániť". V tom spočíva sémiotická frapantnosť frazém (p.).