Disociácia je proces rozkladu látky na jednoduchšie molekuly, atómy, atómové skupiny alebo ióny.^[1] Typicky sa o disociácii hovorí v prípade kyselín, zásad alebo elektrolytov, môže však ísť napríklad aj o termickú disociáciu (termolýzu).^[2]

Disociáciu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) prebieha podľa rovnice:

${\displaystyle {\ce {A_{a}B_{b}(aq) -> aA^{b+}(aq) + bB^{a+}(aq)}}}$

V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, sa udáva tzv. disociačná konštanta K_A pre kyseliny a K_B pre zásady, odvodená od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.^{[chýba zdroj}

Disociačná konštanta závisí len od teploty.^{[chýba zdroj}

Disociácia silných kyselín prebieha takmer úplne. Hodnota ich disociačných konštánt je K_a > 10^-2.^[3] Medzi príklady silných kyselín patria HClO₄, HI, HBr, HCl, HNO₃ alebo H₂SO₄.

Slabé kyseliny uvoľňujú vodíkové katióny (protóny) ťažko, preto je ich disociácia len čiastočná. Hodnota ich disociačných konštánt je K_A > 10^-4.[3] Medzi príklady slabých kyselín patria HCN, CH₃COOH, H₂SO₃ alebo H₂S.

Definicía disociačnej konštanty zásad je obdobná definícii disociačnej konštanty kyselín. Čím vyššia je disociačná konštanta kyseliny, tým nižšia je disociačná konštanta jej konjugovanej zásady a naopak.^{[chýba zdroj}

Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, koordinačné zlúčeniny, voda a iné molekuly.

2 H₂O → H₃O⁺ + OH^-

H₂SO₄ → 2 H⁺ + SO₄^2-

Ba(OH)₂ → Ba²⁺ + 2 OH^-

NH₄Cl → NH₄⁺ + Cl^-

Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.

Fyzikálny portál Chemický portál

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.