Defektivita je porucha celistvosti osobnosti v jej vzťahoch k spoločenskému prostrediu, predovšetkým v pomere k výchove, k vzdelaniu a k práci. K defektivite vedie len taký defekt, ktorý nadobudol tzv. sociálne dimenzie, t. j. prestal byť záležitosťou osobnou a stal sa záležitosťou spoločenskou.

Hlavné znaky defektivity:

1. porucha sa týka vzťahov k ľuďom nepostihnutým
2. má charakter dialektický, t. j. spoločnosť pôsobí na postihnutého a postihnutý na to príslušne reaguje
3. ide o dlhodobý proces
4. nie je stavom trvalým, t. j. môže sa zhoršovať i zlepšovať, až sa aj vytratiť.

Formou a prejavom defektivity sú poruchy správania.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.