Curieho teplota alebo nesprávne Curieho bod^[1] (T_c) je charakteristická vlastnosť feromagnetických a piezoelektrických látok, ktorú opísal francúzsky fyzik Pierre Curie. Nad Curieovou teplotou stráca látka svoje feromagnetické (či piezoelektrické) vlastnosti.

Feromagnetické materiály

Vo feromagnetickej látke sú elementárne dipóly usporiadané do tzv. domén a domény svojím usporiadaním tvoria vlastné magnetické pole látky - magnetizáciu. Pri teplote vyššej než Curieho je pravidelnosť usporiadania narušená a pri chaotickom rozložení magnetických momentov už látka nevykazuje feromagnetické vlastnosti. K tejto zmene dochádza skokovo, analogicky so zmenou skupenstva, ide teda o príklad fázového prechodu. Napr. železo má Curieho teplotu 768° C.

Curieho teplota rôznych feromagnetických materiálov:

Rovnaké správanie sa prejavuje u feroelektrických látok (pri „feroelektrickej“ Curieho teplote mizne spontánne usporiadanosť elektrických dipólov feroelektrika).

Piezoelektrické materiály

Analogicky dochádza v piezoelektrických látkach pri nadkritické teplote k narušeniu vnútorného usporiadania nábojov, čo má za následok stratu spontánnej polarizácie látky a teda aj piezoelektrických vlastností. Opäť ide o fázový prechod a kritická teplota sa nazýva Curieho.

Pozri aj

Fyzikálny portál Chemický portál

• Feromagnetizmus
• Alotropické modifikácie železa

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Curieova teplota na českej Wikipédii.