A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| (nadeón) | eón | éra | perióda |
|---|---|---|---|
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
| neogén (mladšie treťohory) | |||
| paleogén (staršie treťohory) | |||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
| jura | |||
| trias | |||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
| karbón | |||
| devón | |||
| silúr | |||
| ordovik | |||
| kambrium | |||
| predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
| kryogén | |||
| tón | |||
| mezopro- terozoikum |
sten | ||
| ektas | |||
| kalym | |||
| paleopro- terozoikum |
statér | ||
| orosir | |||
| ryak | |||
| sider | |||
| archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
| mezoarchaikum | |||
| paleoarchaikum | |||
| eoarchaikum | |||
| hadean | |||
Chronostratigrafická tabuľka (iné názvy: stratigrafická tabuľka, geologická časová stupnica, geologická časová škála) je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky usporiadané dejiny Zeme.
Zem je stará asi 4600 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vymieraniami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.
Terminológia
Geologická minulosť Zeme sa rozdeľuje na nasledujúce geochronologické jednotky (od najväčšieho po najmenšie) a ekvivalentné chronostratigrafické jednotky (t. j. názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých geochronologických obdobiach). V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:
| geochronologická jednotka | chronostratigrafická jednotka |
|---|---|
| nadеón (supereón) | nadeonotem (supereonotem, nadeonotém(a), supereonotém(a)) |
| eón | eonotem (eonotém, eonotéma) |
| éra (obdobie v užšom zmysle I, epocha v staršom ponímaní) | eratem (eratém, eratéma, skupina útvarov, útvarová skupina, grupa, skupina) |
| perióda (doba) | útvar (systém, formácia) |
| epocha v novšom ponímaní | oddelenie (séria, oddiel) |
| vek | stupeň (etáž) |
| chron (chrón, obdobie v užšom zmysle II) | chronozóna (zóna, pásmo) resp. podstupeň (podetáž) |
V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvivalencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná
Tabuľka
Dolu uvedená tabuľka je prevzatá zo slovenskej verzie Medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky (stav v roku 2021). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi rozličné regionálne delenia. Ich harmonizáciou a tvorbou univerzálne platnej tabuľky sa zaoberá Medzinárodná stratigrafická komisia.
Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.
| eonotem / eón | eratem / éra | útvar / perióda | oddelenie / epocha | stupeň / vek | Trvanie | hlavné udalosti | špecifické fosílie | |
| mil. r. | ± | |||||||
| fanero- zoikum |
kenozoikum | kvartér | holocén | megalaj | 0,0042 | usadenie sa človeka | ||
| nortgrip | 0,0082 | |||||||
| grón | 0,0117 | |||||||
| pleistocén | bez mena ("vrchný pleistocén") |
0,129 | vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka | H. sapiens Neandertálec H. erectus | ||||
| čiba | 0,774 | |||||||
| kaláber | 1,806 | |||||||
| gelas | 2,588 | H. habilis | ||||||
| neogén | pliocén | piačenz | 3,600 | Abel, Lucy | ||||
| zankl | 5,333 | |||||||
| miocén | mesin | 7,246 | ||||||
| tortón | 11,62 | |||||||
| seraval | 13,82 | |||||||
| lang | 15,97 | |||||||
| burdigal | 20,44 | |||||||
| akvitán | 23,03 | |||||||
| paleogén | oligocén | chat | 27,82 | |||||
| rupel | 33,9 | |||||||
| eocén | priabón | 38,0 | prvé moderné cicavce | |||||
| bartón | 41,3 | |||||||
| lutét | 47,8 | |||||||
| yprés | 56,0 | |||||||
| paleocén | tanet | 59,2 | ||||||
| seland | 61,6 | |||||||
| dán | 66,0 | |||||||
| mezozoikum | krieda | vrchná krieda | mástricht | 72,1 | 0,2 | oddelenie rozpad Gondwany rozkvet a vyhynutie dinosaurov prvé cicavce s placentou |
amonity | |
| kampán | 83,6 | 0,2 | ||||||
| santón | 86,3 | 0,5 | ||||||
| koňak | 89,8 | 0,3 | ||||||
| turón | 93,9 | |||||||
| cenoman | 100,5 | |||||||
| spodná krieda | alb | 113,0 | ||||||
| apt | 125,0 | |||||||
| barém | 129,4 | |||||||
| hoteriv | 132,9 | |||||||
| valanžin | 139,8 | |||||||
| berias | 145,0 | 0,8 | ||||||
| jura | vrchná jura | titón | 152,1 | 0,9 | cicavce vačkovce, prvé vtáky prvé krytosemenné rastliny | |||
| kimeridž | 157,3 | 1,0 | ||||||
| oxford | 163,5 | 1,0 | ||||||
| stredná jura | kelovej | 166,1 | 1,2 | |||||
| bat | 168,3 | 1,3 | ||||||
| bajok | 170,3 | 1,4 | ||||||
| álen | 174,1 | 1,0 | ||||||
| spodná jura | toark | 182,7 | 0,7 | rozdelenie Pangey | ||||
| pliensbach | 190,8 | 1,0 | ||||||
| sinemúr | 199,3 | 0,3 | ||||||
| hetanž | 201,3 | 0,2 | ||||||
| trias | vrchný trias | rét | 208,5 | prvé dinosaury vajcorodé cicavce |
keratity | |||
| norik | 227,0 | |||||||
| karn | 237,0 | |||||||
| stredný trias | ladin | 242,0 | ||||||
| anis | 247,2 | |||||||
| spodný trias | olenek | 251,2 | ||||||
| indus | 251,9 | 0,5 | ||||||
| paleozoikum | perm | loping | čchangsing | 254,2 | 0,1 | veľké permské vymieranie | ||
| vutiapching | 259,9 | 0,4 | ||||||
| guadalup | kapitan | 265,1 | 0,4 | |||||
| word | 268,8 | 0,5 | ||||||
| road | 272,3 | 0,6 | ||||||
| cisural | kungur | 279,3 | 0,6 | |||||
| artinsk | 290,1 | 0,1 | ||||||
| sakmar | 295,5 | 0,4 | ||||||
| assel | 298,9 | 0,2 | ||||||
| karbón | pensylván | gžel | 303,7 | 0,1 | rozmach hmyzu prvé plazy prvé primitívne stromy veľkého vzrastu vznik kontinentu Pangea |
|||
| kasimov | 307,0 | 0,1 | ||||||
| moskov | 315,2 | 0,2 | ||||||
| baškir | 323,2 | 0,4 | ||||||
| misisip | serpuchov | 330,9 | 0,2 | |||||
| visé | 346,7 | 0,4 | ||||||
| turné | 358,9 | 0,4 | ||||||
| devón | vrchný devón | famen | 372,2 | 1,6 | prvé obojživelníky, papraďorasty | |||