A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Chlorid vápenatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | CaCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela práškovitá alebo kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 111,0 u (bezvodný) 129,0 u (monohydrát) 147,0 u (dihydrát) 183,1 u (tetrahydrát) 219,1 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 110,99 g/mol (bezvodný) 129,0 g/mol (monohydrát) 147,02 g/mol (dihydrát) 183,05 g/mol (tetrahydrát) 219,08 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 772,0 °C (bezvodný) 260,0 °C (monohydrát) 176,0 °C (dihydrát) 45,5 °C (tetrahydrát) 30,0 °C (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 600 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,15 g/cm³ (bezvodný) 1,84 g/cm³ (dihydrát) 1,83 g/cm³ (tetrahydrát) 1,71 g/cm³ (20 °C, hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: bezvodný 59,5 g/100 ml (0 °C) 74,5 g/100 ml (20 °C) 158,0 g/100 ml (100 °C) dihydrát 97,6 g/100 ml (0 °C) 130,1 g/100 ml (20 °C) 437,4 g/100 ml (100 °C) hexahydrát 283,6 g/100 ml (0 °C) 3 639,8 g/100 ml (30 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol 21,8 g/100 ml (0 °C) 29,2 g/100 ml (20 °C) 38,5 g/100 ml (40 °C) etanol 18,3 g/100 ml (0 °C) 25,8 g/100 ml (20 °C) 353,0 g/100 ml (40 °C) acetón 0,01 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 255,6 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | −692 J/g (18 °C) 87,2 J/g (18 °C, hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −795 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 113,8 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −750,2 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,654 J K−1 g−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10043-52-4 (bezvodný) 22691-02-7 (monohydrát) 10035-04-8 (dihydrát) 25094-02-4 (tetrahydrát) 07774-34-7 (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-140-8 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | EV9800000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid vápenatý (CaCl2, v potravinárstve sa označuje ako prídavná látka E509) je biela, jemne kryštalická až práškovitá látka. Je veľmi hygroskopický, na vzduchu sa mení na dihydrát, potom tetrahydrát a hexahydrát. Je rozpustný vo vode, metanole, etanole a acetóne.
Možno ho pripraviť reakciou uhličitanu vápenatého (vápenca) a kyseliny chlorovodíkovej:
- CaCO3 + 2 HCl → CaCl2 + H2O + CO2
Fyzikálno-chemické vlastnosti

Chlorid vápenatý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Bezvodý sa rozpúšťa za uvoľňovania veľkého množstva tepla a voda sa zohrieva, tzv. hydratačné teplo, zatiaľ čo hexahydrát naopak teplo spotrebováva a voda sa ochladzuje (túto vlastnosť má tiež napríklad tiosíran sodný). Ďalej sa chlorid vápenatý dobre rozpúšťa v etanole, metanole, nepatrne tiež v acetóne a glycerole.
Bezvodý chlorid vápenatý púta veľmi silno vzdušnú vlhkosť zo vzduchu za vzniku hydrátu a radí sa tak medzi hygroskopické látky.
Využitie
Bezvodý chlorid vápenatý sa používa ako sušiace činidlo do exsikátora pre látky, ktoré slabo viažu vodu. Zmes ľadu a hexahydrátu chloridu vápenatého v hmotnostnom pomere 1:1,5 dosahuje teploty −49 °C, preto sa používa ako chladiaca zmes do chladiacich kúpeľov. 30% vodný roztok chloridu vápenatého tuhne pri teplote −55 °C, preto sa využíva pre ochranu uhlia, hornín a iných sypkých materiálov pred zamŕzaním.
Roztokom chloridu vápenatého (koncentrácia závisí na poveternostných podmienkach) sa pri zimnej údržbe komunikácií pri väčších mrazoch zvlhčujú posypové soli na báze chloridu sodného pri posype vozoviek technológiou „vlhčenej soli“ (pri slabších mrazoch sa soľ zvlhčuje len roztokom chloridu sodného). Chlorid vápenatý pre posyp bol v roku 2001 asi 6× drahší ako posypová soľ chlorid sodný, má však rýchlejší účinok a pôsobia pri nižších teplotách. Eutektický bod vodného roztoku s ideálnou koncentráciou asi 30% môže byť −50 °C, pre bežné potreby zimného ošetrovanie komunikácií je chlorid vápenatý veľmi účinný až do −35 °C (chlorid sodný len do zhruba −5 °C, maximálne −7 °C). Podľa švédskych výskumov však viac narušuje betón, a preto Švédsko od jeho užívania úplne ustúpilo.
V potravinárskom a farmaceutickom priemysle sa používa ako látka upravujúce pH, protispekacia a spevňujúca látka, ďalej slúži na výrobu doplnkov stravy a dialyzačných a infúznych roztokov.
Podobné zlúčeniny
- Bromid vápenatý
- Fluorid vápenatý
- Jodid vápenatý
- Chlorid bárnatý
- Chlorid berýlnatý
- Chlorid horečnatý
- Chlorid rádnatý
- Chlorid strontnatý
Literatúra
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid vápenatý
Externý odkaz
- E509 Archivované 2013-05-11 na Wayback Machine
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid vápenatý na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Acesulfám draselný
Anoxomer
Benzaldehyd
Bifenyl
Brilantná čierna BN
Brilantná modrá FCF
Chlorid horečnatý
Chlorid vápenatý
Citrát železito-amónny
Citrát amónno-železitý
Citrát trivápenatý
Difosforečnan
Dihydrogencitrát vápenatý
Dihydrogenfosforečnan vápenatý
Disodné ribonukleotidy
Dusičnan sodný
Emulgátor
Erytorban sodný
Flavínmononukleotid
Glutaman sodný
Hexametyléntetraamín
Hinokitiol
Hydrogencitrát vápenatý
Inozinát sodný
Jodid draselný
Jodid vápenatý
Kaolín
Karagén
Kurkuma pravá
Kvasinka
Kyselina adipová
Kyselina erytorbová
Kyselina jablčná
Kyselina jantárová
Kyselina octová
Kyselina propiónová
Linalool
Mliečnan sodný
Oxid chloričitý
Peroxodisíran draselný
Polyetylénglykol
Polyoxyetylén sorbitanmonolaurát
Propán-1,2-diol
Propionát draselný
Propionát sodný
Propionát vápenatý
Síran amónny
Síran draselno-hlinitý
Sorbát
Sorban draselný
Sorbitan monolaurát
Sorbitol
Sukralóza
Trietylcitrát
Zoznam prídavných látok v potravinách
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
