Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Bzovské sklárske dni sa uskutočňujú každý rok v Dolnej Bzovej, miestnej časti Podkriváňa (okres Lučenec), v termíne (dátum neznámy). Táto slávnosť je za účelom pripomenutia bývalej slávy bzovských sklárni. Celý projekt bol verejnosti predstavený 01.10.2011 na I. ročníku Bzovských sklárskych dní. Nachádza sa tu postavená sklárska pec na ktorej sklári predvádzajú fúkanie skla počas slávnosti. Každý rok počas slávností tu vystupujú hudobné a tanečné skupiny. Nechýbajú tu ani stánky s občerstvením, alebo suvenírmi. Iniciátorom myšlienky bol Peter Greksa z Dolnej Bzovej.

V roku 1769 po vzájomnej dohode medzi prefektom Divínskeho panstva Jozefom Fejérpatakym a sklárskym majstrom Bernardom Hupkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe novej sklárskej huty. Majster Hupka sa zaviazal, že hutu na výrobu krištáľového a rezaného skla postaví na Bzovej a do panskej pokladnice z nej bude každoročne odvádzať 200 zlatých. Táto zmluva bola zaprezentovaná 3. júna 1769. Výstavba sklárskej huty v Dolnej Bzovej s príslušenstvom prebehla v rokoch 1771 až 1772. Po Bernardovi Hupkovi prevzala kontrolu nad sklárňou manželka Katarína a po nej ich syn Bernard Hupka mladší. Bernard sa snažil rozšíriť výrobu, avšak bez pochopenia Divínskeho panstva. Preto sa vzdal správcovstva a budovy, suroviny aj zariadenie vrátil za protihodnotu 7 000 zlatých a odsťahoval sa do Banskej Bystrice.

Ešte pred rokom 1820 vznikla aj druhá skláreň v Hornej Bzovej. Jej vznik je spojený s podnikateľom Pavlom Sauerom. Ten spravoval obe sklárne v ktorých sa vyrábalo tabuľové, duté a brúsené sklo. Po jeho smrti prevzali sklárne synovia František a Anton. Rodina Sauerovcov spravovala sklárne v období rokov 1813 - 1848. Zo záznamov je známe, že v roku 1847 zamestnávali 200 zamestnancov a ročná výroba dosahovala hodnotu 100 000 zlatých. V tom čase patrili sklárne v Bzovej medzi najvýznamnejšie v Uhorsku. Po smrti Sauerovcov si Leopold Kuchynka sklárne najskôr prenajal, postupne odkúpil a spolu so svojou rodinou sa r. 1856 na Bzovú presťahoval. Jeho najstaršia dcéra Gabriela sa r. 1858 vydala za Karola Daniaka, ktorý od r. 1862 vystupuje ako vlastník sklární v Hornej Bzovej. V roku 1873 tu ale činnosť sklárne zastavil. Ďalej pracovala už iba skláreň Leopolda Kuchynku v Dolnej Bzovej, ktorá vyrábala kriedové, zelené a tabuľové sklo. Zánik sklárni bol pred rokom 1891.

• Katreniak M.: Sklárska história novohradu (brožúra Novohradského múzea a galérie)

• www.bzovskesklarskedni.com

Súradnice: 48°31′12″S 19°30′01″V / 48,519922°S 19,500239°V / 48.519922; 19.500239