Budkáčik a Dubkáčik

Budkáčik a Dubkáčik je príbeh pre deti od spisovateľa Jozefa Cígera Hronského z roku 1932. Dielo vyniká svojou ľubozvučnosťou, obraznosťou, básnivosťou a hudobnosťou jazyka.

Charakteristika diela

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Ide o jednu z Hronského zvieracích rozprávok, ktoré v jeho tvorbe predstavujú osobitý svet. Zjavným postupom pri rozvíjaní satirickosti v príbehu je striedanie prístupov zvieracích "postáv" ku skutočnosti. Na jednej strane je to prístup z pohľadu zvieraťa (prasiatkam Dubkáčikovi a Budkáčikovi, sa prieči vôňa šíriaca sa z fabriky na mydlo; čudujú sa tomu, že sa im chalupa - železničný vozeň - rozbehla). Na druhej strane to je prístup, ktorý na oživenie zábavnosti príbehov využíva zobrazovanie ľudských povolaní a činností zvieracími postavami. Prasací bratia Budkáčik a Dubkáčik sú kominármi, hudobníkmi, krajčírmi. Žijú po celý čas medzi ľudmi, na svojich cestách sa stretávajú s ľudskou civilizáciou a technikou - ľodou, podzemnou dráhou, vlakom, atď. Prasiatka často prirovnávajú svoj prasací život k tomu ľudskému, s tým že stále dospejú k záveru, že ten prasací je pre nich lepší.

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Obsah

Dubkáčik a Budkáčik, priatelia, verní bratia, čo mali zahynúť, a nezahynuli, lebo si drevené klobúky kúpili
Horárstvo je ťažký chlieb, tetka Hopčíkovie je dobrá osoba, ale zázračná posteľ je strašná
Krajčírstvo je dobré remeslo, električka je najlepšia vec a v záhrade by bolo verným bratom Dubkáčikovi a Budkáčikovi ako v raji, keby nebolo na svete policajta
Veselé strašidlo vo väzení, najveselšia svatba na svete, na ktorej verní bratia vyhrávali, zarábali, ale peňazí nemali nič, lebo sa komín zrútil
Cesta dolu komínom, cesta dolu strechou a ako sa biely brat premenil na čierneho
O čudnom dome, čo sám behal po svete, a ako sa mali verní bratia Dubkáčik a Budkáčik na Veľkú noc
O skúpom mlynárovi a o prasacej vojne, ktorú mali viesť Budkáčik a Dubkáčik, ale ju neviedli, lebo prasatá broky pojedli
Ako vodil starý Zachariáš verných bratov, pokým ich na najlepšie miesto nezaviedol

V iných jazykoch

Dielo bolo preložené aj do češtiny a maďarčiny, pričom mená hlavných hrdinov boli prispôsobené tamojšiemu detskému čitateľovi:

v češtine: Hašík a Pašík (Hašík a Pašík na vandru: veselé příhody dvou prasátek; preklad: František Karník, vydal Josef Hokr v roku 1937)
v maďarčine: Pöfi a Röfi (Pöfi és Röfi; preklad: Erzsébet Hideghéty, vydali Mladé letá v roku 1967)

Referencie

↑ Hašík a Pašík na vandru: veselé příhody dvou prasátek - záznam o diele v online katalógu Slovenskej národnej knižnice . . Dostupné online.
↑ Pöfi és Röfi - záznam o diele v online katalógu Slovenskej národnej knižnice . . Dostupné online.

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Hašík a Pašík na vandru: veselé příhody dvou prasátek - záznam o diele v online katalógu Slovenskej národnej knižnice . . Dostupné online.

[2] Pöfi és Röfi - záznam o diele v online katalógu Slovenskej národnej knižnice . . Dostupné online.