Branislav Choma
slovenský spisovateľ, prekladateľ a literárny kritik
Osobné informácie
Pseudonym	Branko Belan
Narodenie	30. august 1924
	Liptovský Hrádok, ČSR
Úmrtie	12. január 2007 (82 rokov)
	Bratislava, Slovensko
Národnosť	slovenská
Štátna príslušnosť	Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave
Zamestnanie	redaktor v novinách, spisovateľ, prekladateľ
Dielo
Obdobie	2. polovica 20. storočia
Témy	chorvátska, srbská a slovinská literatúra, preklady z juhoslovanskej literatúry
Významné práce	Hornoliptovský panteón (1. vyd.: 1993; 2. rozšírené vyd.: 2003), Devín a slovanskí prvoučitelia (1993), Chorvátska literatúra: slovník spisovateľov (1997), Cesta na slovanský juh: Južní Slovania a Slováci (1998).
Literárny portál  Slovenský portál  Biografický portál

Branislav Choma (pseudonym: Branko Belan^[1]; * 30. august 1924, Liptovský Hrádok – † 13. január 2007, Bratislava)^[2] bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a literárny kritik.^[2][3]

Bol čestným občanom Liptovského Hrádku.^[2]

Narodil sa v roku 1924 v Liptovskom Hrádku.^[2] V rokoch 1935 až 1943 študoval na gymnáziu v rodnom meste. Následne v rokoch 1943 až 1948 študoval slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 sa stal pracovníkom oblastného sekretariátu KSS.^[1] V rokoch 1945 až 1955 bol redaktorom oddelenia kultúry v denníku Pravda. Následne od roku 1955 do roku 1962 pôsobil ako redaktor a zástupca šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1963 až 1972 bol pracovníkom Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Vyučoval tiež na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na VŠMU. Po Pražskej jari bol podľa svedectva jeho netere čiastočne perzekvovaný a ťažko získaval nové zamestnanie.^[2] V rokoch 1975 až 1979 pracoval v Slovenskom filmovom ústave, následne do roku 1985 v Univerzitnej knižnici. Od roku 1986 žil v Bratislave na dôchodku.^[4] Od 50. rokov prekladal cudzojazyčnú, najmä srbskú a chorvátsku literatúru. Zomrel v roku 2007 v Bratislave. Pochovaný bol na Liptove.^[2]

V počiatkoch svojej literárnej tvorby sa venoval literárnej publicistike a recenzistike. Neskôr sa začal zaoberať aj kultúrno-historickým, vlastivedným a slovakistickým výskumom. Výsledky výskumu publikoval prostredníctvom regionálneho slovníka Hornoliptovský panteón (1. vyd.: 1993; 2. rozšírené vyd.: 2003) a v knihe Devín a slovanskí prvoučitelia (1993).^[1]

Zakladal a redigoval edície Umenie a život a Kritika. Bol tiež editorom viacerých estetických a literárnovedných diel.^[1]

Zhruba od polovica 50. rokov 20. storočia sa zaujímal o chorvátsku a srbskú literatúru, ku ktorým napísal viacero štúdií a esejí. Výskum v oblasti juhoslovanskej literatúry vyústil do publikácií Chorvátska literatúra: slovník spisovateľov (1997) a Cesta na slovanský juh: Južní Slovania a Slováci (1998). Zo spomínaných literatúr aj prekladal a pripravil aj viacero reprezentatívnych antológií (Láska na mori, 1971; Triptych o láske, 1977; Objatie, s J. Jankovičom, 1978 a ďalšie). Niekoľko diel preložil aj zo slovinčiny.^[1]

Medzi ďalšie jeho knihy patria Štúdie zo slovanského expresionizmu (2001) a Z dejín Liptovského Hrádku a okolia (2005). V roku 2010 mu posmrtne vyšla kniha Byzantská kultúrna misia.^[5]