A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Bořivoj I. | |
| české knieža | |
| Krst kniežaťa Bořivoja (Václav Ignác Leopold Markovský, nedatované, olej na plátne, Národná galéria, Praha) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Přemyslovci |
| Panovanie | 872 – 888/889 |
| Predchodca | - |
| Nástupca | Svätopluk I. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 852/853 |
| Úmrtie | 888/889 |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | neznámy |
| Matka | neznáma |
| Odkazy | |
| Bořivoj I. (multimediálne súbory na commons) | |
Bořivoj I. alebo po slovensky aj Borivoj I. (* 852/853?, † okolo 888/889?) bol české knieža z rodu Přemyslovcov.
Prvé historické knieža
Českí dejepisci ho označujú ako prvého vladára, ktorý vystúpil z tieňa legiend a povestí, t. j. je prvým historicky doloženým českým panovníkom. Jeho predchodcom bol bližšie neznámy a bájny Hostivít.
Po r. 867/868 sa stal pražským kniežaťom s mocou v oblasti stredných Čiech. Istý čas podporoval veľkomoravské knieža Svätopluka. V r. 874/875 sa oženil s Ludmilou, spolu s ktorou bol v r. 882/884 na Velehrade pokrstený arcibiskupom Metodom. Hoci už predtým bolo v r. 845 pokrstených 14 českých kniežat (duces Boemanorum) na sneme v bavorskom Rezne (Regensburg), Bořivojova konverzia sa javí ako skutočný počiatok christianizácie krajiny. Krstom na Morave čelil Bořivoj expanzívnym snahám východofranských kniežat a bavorských biskupov. Prijatie slovanskej liturgie zároveň znamenalo možnosť nielen pomerne rýchleho šírenia novej viery, ale aj vzniku domácej slovesnej kultúry s predstihom voči ostatnej časti Európy.
Založenie sídla
Bořivoj postavil prvé svätyne v Čechách, sv. Klimenta na svojom sídle na Levém Hradci a Panny Márie neďaleko kamenného stolca na vrchu Žiži. Neskôr pristúpil k budovaniu základov dnešného Pražského hradu, na ktorý preniesol svoje sídlo z Levého Hradca. Postavením hradiska nad ohybom rieky Vltava dal základ vzniku budúceho mesta. Z kmeňového hradiska sa Praha stala kniežacím sídlom. Založenie tohto hradiska vyvolalo v krajine otvorené povstanie, pred ktorým musel dokonca utiecť. Po svojom návrate upevnil moc a ku koncu svojej vlády sa stal do značnej miery samostatným kniežaťom nielen v oblasti Čiech, ale aj na ďalších územiach, ktoré ovládal. Dá sa preto povedať, že Čechy mali koncom 9. storočia „hlavné knieža“. Keď Bořivoj v r. 888/889 umrel, vlády v Čechách sa ujal Svätopluk I.
Rodinné pomery
S manželkou mal šesť detí (troch synov a tri dcéry). Historicky sú však známi iba dvaja synovia: Spytihněv a Vratislav. Obaja postupne zasadli na kniežací stolec.
Panovnícke pomery
Bořivoj I.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca - |
České knieža 867/868 – 888/889 |
Nástupca Svätopluk I. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Žofia Přemyslovna
Anežka Česká
Anežka Přemyslovna († 1228)
Anežka Přemyslovna († 1268)
Anežka Přemyslovna (1269 – 1296)
Anežka Přemyslovna (1305 – 1337)
Břetislav I.
Břetislav II.
Bedřich (Čechy)
Bořivoj I.
Bořivoj II.
Boleslav I. (Čechy)
Boleslav II.
Boleslav III.
Děpoltovci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
