Bitka o Náhorný Karabach
Súčasť Konfliktu v Náhornom Karabachu
Dátum 1. – 5. apríl 2016 Miesto Náhorný Karabach Výsledok Nejasný Zmeny územia Azerbajdžan získal 800 ha z územia Náhorného Karabachu[1]
Protivníci
Náhorný Karabach Arménsko	Azerbajdžan
Velitelia
Bako Sahakjan Serž Sarkisjan	Ilham Alijev
Historický portál

Bitka o Náhorný Karabach, tiež známa ako Aprílová vojna^[2] alebo Štvordňová vojna^[2] začala v noci z 1. na 2. apríla 2016 keď medzi arménskou armádou a azerbajdžanskými ozbrojenými silami pozdĺž hraníc so separatickým Náhorným Karabachom vypukli ťažké boje. Ozbrojený stret bol najhorší od ukončenia vojny v Náhornom Karabachu v roku 1994.^[3] Obe strany používali pri stretoch ťažké zbrane. Desiatky vojakov z oboch armád bolo zabitých a pravdepodobne aj niekoľko civilistov. Stretnutia pokračovali až do 5. apríla a skončili keď obe strany neočakávane ohlásili prímerie. Zároveň bolo oznámené obnovenie mierových rozhovorov.^[4]

Obe strany sa navzájom obviňujú z vypuknutia bojov. 2. apríla 2016 Arménsky rezort obrany uviedol, že Azerbajdžan sa bojovými lietadlami, tankami a delostrelectvom pokúsil v noci vpadnúť do Náhorného Karabachu a že za túto bezprecedentne vyhrotenú situáciu nesie všetku zodpovednosť azerbajdžanská vláda. Azerbajdžanské ministerstvo obrany vyhlásilo, že boje sa začali vtedy, keď arménska armáda vypálila pozdĺž frontovej línie mínometné granáty a vysokokalibrové delostrelecké granáty.^[3]

Boje vypukli ráno 2. apríla. Azerbajdžanské sily spustili ofenzívu na území obsadenom arménskymi silami zo severovýchodu a juhovýchodu. Azerbajdžan tvrdil, že je to odveta za ostreľovanie civilných oblastí arménskou armádou. Počas prudkých bojov používali obe strany všetky druhy zbraní, ktoré mali k dispozícii (tanky, ťažké delostrelectvo, raketomety a v obmedzenej miere aj leteckú silu), vrátane ostreľovania civilných cieľov. Azerbajdžan tiež hrozil ostreľovaniu hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepankeretu, kým Arménčania ohrozovali azerbajdžanské ropné zariadenia.^[4]

Dňa 5. apríla strany konfliktu (najprv separatisti z Karabachu, potom Arménsko a nakoniec Azerbajdžan) uviedli, že nepriateľstvo bolo pozastavené. Príslušné komuniké vydali ruské tlačové agentúry. Po týchto vyhláseniach prezident Vladimir Putin uskutočnil telefonické rozhovory s prezidentmi Arménska, Seržom Sarkisjanom a Azerbajdžanom Ilhamom Alijevom.^[4]

Presný počet obetí nie je známy; obe strany priznali aspoň 60 mŕtvych vojakov a niekoľko civilistov a je možné, že údaje boli podhodnotené. Baku, Jerevan a Stepanakert tiež šíria vojnovú propagandu a zámerné dezinformačné kampane, takže je ťažké overiť mnohé z uvedených skutočností (napríklad údajnú vraždu arménskych civilistov v dedine Talysh).^[4]

Oficiálne medzinárodné reakcie boli obmedzené, najmä po prímerí a otvorení rokovaní (okrem iného z Ruska, USA a EÚ). Vážny záujem vyjadril Irán, ktorý zdieľa hranicu s Karabachom a na ktorého územie padlo niekoľko náhodných rakiet. Turecko zatiaľ vyjadrilo svoju plnú podporu Azerbajdžanu.^[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka o Náhorný Karabach (2016)