Biologická antropológia (iné názvy: fyzická antropológia (v širšom zmysle), antropológia (v užšom zmysle), antropobiológia, zriedkavo: bioantropológia, nepresne: biológia človeka - angl. human biology, v 19. stor.^[1] aj prírodopis človeka) je veda študujúca variabilitu, morfológiu a fyziológiu ľudského organizmu v rámci rôznych rasových, etnických a kultúrnych skupín populácie v priestore a čase.^[2]

Študuje mechanizmy biologickej evolúcie, genetickej dedičnosti, ľudskej adaptability a (druhovej) rozličnosti, integruje primatológiu, morfológiu a paleontológiu vo vzťahu k ľudskej evolúcii.

Dejiny

Zakladateľmi fyzickej antropológie ako samostatného vedného odboru boli v polovici 19. storočia Paul Pierre Broca (1824-1880) a Franz Boas (1858-1942). Fyzická antropológia teda vznikla skôr, ako boli publikované známe dve kľúčové teórie 19. storočia:

• evolučná teória Charlesa Darwina (evolúcia)
• teória genetickej dedičnosti Gregora Mendela (genetika)

Niektoré rané štádiá biologickej antropológie sú dnes zavrhnuté ako pseudovedecké. Týka sa to predovšetkým antropometrie, ktorá využívajúc meranie istých častí ľudského tela (napr. lebky - tzv. cefalitický index) robila závery o charaktere, správaní a nadaní danej osoby.

Členenie

Wolf 1977^[3]3">upraviť | upraviť zdroj

biologická antropológia:

• fyzická antropológia (v najužšom zmysle)
• paleoantropológia
• historická antropológia
• etnická antropológia

Podobne (s vynechaním historickej antropológie) je zadelená "antropológia" (t.j. podľa obsahu hesla biologická antropológia) v Malej československej encyklopédii. Ako náplň takto vymedzenej fyzickej antropológie (v užšom zmysle) sa tam uvádza, že sa "zaoberá ontogenézou a variabilitou telesných znakov."

Freudig et al. 2004 ^[4]upraviť | upraviť zdroj

prírodovedno-biologicky orientovaná antropológia/prírodovedná antropológia:

• fyzická biológia (v užšom zmysle)/somatológia:
  • antropobiológia (biológia človeka)
  • paleoantropológia
• humánna genetika (prechod medzi fyzickou antropológiou a humánnou genetikou tvorí rasová náuka)
• medicínska antropológia

Prechod od prírodovednej k neprírodovednej antropológii (napr. kultúrnej antropológii) tvorí sociálna antropológia v nemeckom ponímaní (vrátane demografie) a etnológia.

Soukup 2005 ^[5]upraviť | upraviť zdroj

klasické disciplíny fyzickej antropológie (v šišom zmysle):

• fyziologická a morfologická antropológia
• paleoantropológia
• vývinová antropológia
• osteológia
• ľudská genetika

Okrem toho fyzická antropológia využíva poznatky disciplín anatómia, etológia, primátológia, biochémia, populačná genetika, molekulárna genetika, evolučná biológia, ekológia a ďalších biolgických disciplín.

Enc. Beliana 1999 ^[6]upraviť | upraviť zdroj

antropológia/biologická antropológia:

• paleoantropológia
• prehistorická antropológia a historická antropológia
• vývinová antropológia
• etnická antropológia
• antropogenetika (humánna genetika)
• molekulová antropológia
• fyziologická antropológia
• ekológia človeka
• klinická antropológia
• kriminalistická antropológia (kriminálna antropológia) a forenzná antropológia (súdna antropológia)
• ergonomická antropológia (priemyselná antropológia)
• športová antropológia

Aplikovaná antropológia vytvára predpoklady na využitie poznatkov a metód antropológie v iných vedných odvetviach (v spoločenskej praxi).

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Americká asociácia fyzických antropológov
• Mapping Transdisciplinarity in Human Sciences
• Fundamental Theory of Anthropology