Berytská právnická škola

Berytská právnická škola^[1] alebo bejrútska právnická škola^[2] bola renomovaná antická škola (rímskeho) práva v Beryte (dnešný Bejrút). Hoci podľa niektorých názorov vznikla už za vlády cisára Hadriána,^[3] o jej pôsobení s istotou vieme až v 3. storočí.^[4] Pôsobilo na nej veľké množstvo neskoro-rímskych právnikov, medzi najvýznamnejších patrili Patrikios, Leontios, Thalelaios^[5] či Eudoxios. Vďaka vysokej povestí povolal cisár Justinián dvoch univerzitných profesorov, Anatolia a Dorothea do Konštantínopola, kde sa spolu s Triboniánom podieľali na práci kodifikačnej komisie justiniánskej kodifikácie neskôr nazvanej Corpus iuris civilis.^[1] Samotné Digesta Iustiniani (najvýznamnejšia časť kodifikácie) vo svojom úvode vyzdvihujú postavenie Berytu a jeho školy a oprávňujú ju učiť justiniánske právo.^[3]

Študenti školy boli prijímaní z celej východnej časti Rímskej ríše od Grécka po Arméniu a Egypt. Okrem samotného práva sa študenti učili aj umeniu rétoriky. Jazykom školy bola pôvodne latinčina. Absolventi často nachádzali uplatnenie v ríšskej správe i v súdoch, na škole študovali pohania aj kresťania. Mnohí z kresťanských študentov neskôr získali vysoké cirkevné posty.^[6] Značný bol vplyv školy na ekonomiku mesta.^[3] Škola v meste pôsobila do roku 551,^[7]^[8] keď bola po ničivom zemetrasení prenesená do Sidónu.^[4] Pád Levanty do rúk Arabom a zánik rímskej právnej školy prispel k úpadku štúdiu práv v Byzantskej ríši.^[9]

Vďaka škole bol Bejrút prezývaný aj matkou či ošetrovateľkou práv (Nutrix Legum).^[3]^[6]^[10] Dielo Expositio totius mundi et gentium napísané neznámym Rimanom v období vlády Constantia II. Bejrút popisuje ako: „najpôvabnejšie mesto s právnickými školami, ktoré zaisťujú stabilitu celého rímskeho právneho systému. Odtiaľ prichádzajú učení muži, ktorí pomáhajú sudcom na celom svete a svojimi znalosťami zákonov chránia provincie, do ktorých sa zasielajú právne normy.“^[3]^[6]

Referencie

↑ ^a ^b BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo MANZ a Vydavateľské nakladateľstvo Právnickej fakulty UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 81 – 82.
↑ RÁCZ, Juraj. Blízky východ. Bratislava : Obzor, 1982. S. 440, 448.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e HALL, Linda Jones. Roman Berytus: Beirut in Late Antiquity. London, New York : Routledge, 2004. ISBN 978-1-134-44013-9. S. 36, 195, 198 – 200.
↑ ^a ^b Bérytos. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Praha : Academia, 1973. S. 100.
↑ LAW SCHOOLS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1196.
↑ ^a ^b ^c The Oxford Handbook of Roman Law and Society. Ed. Paul J. du Plessis, Clifford Ando, Kaius Tuori. New York, Oxford : Oxford University Press, 2016. ISBN 0198728689, 9780198728689. S. 33, 160 – 161.
↑ BEIRUT. In: The Oxford Encyclopedia of Archeology in the Near East. Ed. Eric M. Meyers. New York, Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-506512-3. S. 292.
↑ Beirut. In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.
↑ DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 161.
↑ WAUTERS, Bart; BENITO, Marco de. The History of Law in Europe: An Introduction. Cheltenham : Edward Elgar Publishing, 2017. ISBN 978-1-78643-076-2. S. 29.

Ďalšia literatúra

BOHÁČEK, Miroslav. Berytské nauky v justiniánské kompilaci. Bratislava : Univerzita Komenského, 1931. 78 s. (Knihovna právnické fakulty univerzity Komenského; zv. 31.)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ZRP-1] BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo MANZ a Vydavateľské nakladateľstvo Právnickej fakulty UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 81 – 82.

[2] RÁCZ, Juraj. Blízky východ. Bratislava : Obzor, 1982. S. 440, 448.

[ber-3] HALL, Linda Jones. Roman Berytus: Beirut in Late Antiquity. London, New York : Routledge, 2004. ISBN 978-1-134-44013-9. S. 36, 195, 198 – 200.

[ant-4] Bérytos. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Praha : Academia, 1973. S. 100.

[:KZD-5] LAW SCHOOLS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1196.

[oxf-6] The Oxford Handbook of Roman Law and Society. Ed. Paul J. du Plessis, Clifford Ando, Kaius Tuori. New York, Oxford : Oxford University Press, 2016. ISBN 0198728689, 9780198728689. S. 33, 160 – 161.

[7] BEIRUT. In: The Oxford Encyclopedia of Archeology in the Near East. Ed. Eric M. Meyers. New York, Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-506512-3. S. 292.

[8] Beirut. In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.

[:BV-9] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 161.

[10] WAUTERS, Bart; BENITO, Marco de. The History of Law in Europe: An Introduction. Cheltenham : Edward Elgar Publishing, 2017. ISBN 978-1-78643-076-2. S. 29.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]