Bertha Benzová
nemecká priekopníčka automobilizmu
Bertha Benzová asi v roku 1871, pred jej sobášom s Carlom Benzom
Narodenie	3. máj 1849 Pforzheim, Bádenské veľkovojvodstvo, Nemecký spolok
Úmrtie	5. máj 1944 (95 rokov) Ladenburg, Nemecká ríša
Odkazy
Commons	Bertha Benzová
Biografický portál

Bertha Benzová (neprechýlene Bertha Benz), rodená Cäcilie Bertha Ringerová (neprechýlene Cäcilie Bertha Ringer; * 3. máj 1849, Pforzheim, Bádenské veľkovojvodstvo, Nemecký spolok – † 5. máj 1944, Ladenburg, Nemecká ríša) bola manželka Karla Benza. Bola prvou ženou-vodičkou automobilu vôbec a tiež prvým človekom, ktorý uskutočnil diaľkovú jazdu v automobile. Vďaka jej prínosu a podpore manžela v jeho činnosti a propagácii jeho práce je považovaná za priekopníčku automobilizmu.

Bertha Benzová sa narodila v roku 1849 v Pforzheime ako dcéra tesárskeho majstra Karla Friedricha Ringera. Vo veku 23 rokov sa 20. júna 1872 v Ladenburgu vydala za Karla Benza. Svojmu mužovi poskytovala v jeho úsilí značnú oporu a to nielen psychologickú. Ešte pred svadbou pomohla Benzovi z finančných ťažkostí. Vložila do jeho firmy svoje predčasne vyplatené veno, pomocou ktorého mohol Benz splatiť dlhy a vyplatiť spoločníka Augusta Rittera, ktorý ťažkosti spôsobil, a firmu tak zachránila pred bankrotom. Vyplatenie spoločníka umožnilo manželom Benzovým získať samostatnosť v rozhodovaní o ďalšom vývoji ich podniku.^[2]

Neskôr, potom ako o Benzove patentované motorové vozidlo pri krátkych skúšobných jazdách (takmer stále ukončených poruchou) nebol očakávaný záujem prizerajúcich sa a potencionálnych zákazníkov, rozhodla sa podporiť manžela veľmi účinným spôsobom. 5. augusta 1888 bez vedomia svojho muža podnikla so synmi – štrnásťročným Richardom a pätnásťročným Eugenom v Benzovej trojkolke 106 km dlhú jazdu z Mannheimu do rodného Pforzheimu. Z Mannheimu odchádzala za svitania a cez Bad Schönborn a jeho časť Mingolsheim a Neulingen-Bauschlott došla k večeru do Pforzheimu. Medzitým, aby upokojila manžela, poslala mu telegram o úspešnej ceste. Hoci bola primárnym cieľom jazdy návšteva jej matky v Pforzheime, Bertha, ktorá o ovládaní automobilu na rozdiel od svojich synov nič nevedela, chcela tiež svojmu mužovi ukázať, aká dôležitá je verejná prezentácia vynálezu pre jeho komerčný úspech. Verejné predstavenie vozidla a marketing totiž Benz ako typický vynálezca podceňoval.^[3]

Cestou musela Bertha Benzová riešiť mnoho technických a iných problémov. Napríklad keďže v tom čase sa nedal kúpiť benzín (Ligroin) inde, než v lekárni, keď pani Benzovej došlo palivo, stala sa mestská lekáreň vo Wieslochu pri Heidelbergu vlastne prvou „čerpacou stanicou“ na svete. Rovnako aj karburátor sa palivom často zanášal a upchával a bolo nutné ho čistiť, na čo Bertha používala dlhú a úzku sponu do vlasov. Bolo potrebné aj veľmi často dolievať vodu do odparovacieho, teda stratového chladiaceho systému, bezstratový systém vymyslel až o dvanásť rokov neskôr Wilhelm Maybach.

Táto prvá diaľková cesta priniesla záujem prizerajúcich sa, aj miestnych novín, rozptýlila tiež pochybnosti o spoľahlivosti a bezpečnosti „automobilov“ a položila tak základ budúcemu úspechu firmy. Prispela aj k mnohým technickým zdokonaleniam Benzovho vozidla, napríklad aj k pridaniu ďalšieho prevodu pre ľahšie zdolanie väčších stúpaní, ktorý v pôvodnom type chýbal a vozidlo tak bolo potrebné niekedy do prudšieho kopca tlačiť. Bertha Benzová sa do Mannheimu vrátila nasledujúci deň.

Bertha Benzová zomrela vo vysokom veku 95 rokov v Ladenburgu, meste v ktorom sídlila prvá dielňa Karla Benza.

• Angela Elis: Mein Traum ist länger als die Nacht. Wie Bertha Benz ihren Mann zu Weltruhm fuhr. Hoffmann und Campe, Hamburg 2010, ISBN 978-3-455-50146-9.

1. ↑ Bertha Benz Memorial Route
2. ↑ Prvá žena za volantom^{[nefunkčný odkaz}
3. ↑ Tajná veľká cesta Berthy Benzovej^{[nefunkčný odkaz}

• Bertha Benz Memorial Route
• Prof. John H. Lienhard on BERTHA BENZ's RIDE
• První cesta motorwagenu aneb příběh odvážné paní Berthy