Bazilika

Paleokresťanská bazilika

Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoa - kráľovské stĺporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti. V starovekom Ríme to bola tržnica, alebo súdna sieň na hlavnom námestí (forum). V kresťanstve je to titul pre niektoré významné chrámy alebo ich architektonický typ. U gréckokatolíkov a pravoslávnych sa podobným spôsobom používa titul sobor.

Antická bazilika

Dnešný pohľad na Maxentiovu baziliku na rímskom fóre z Palatina

Staroveká bazilika bola obdĺžnikového pôdorysu, mohla byť jedno aj viacloďová, krytá alebo nekrytá, s vchodom na kratšom aj dlhšom boku, s apsidou alebo bez nej, prízemná alebo poschodová.

Rozlišujú sa dva typy rímskej baziliky:

orientálna, ktorá mala vchod (alebo vchody) na dlhšej strane a jej interiér bol rozdelený na strednú loď a priechod, ktorý viedol okolo nej,
grécka, ktorá mala vchod na jednej z kratších strán s apsidou naproti.

Baziliky na Rímskom fóre

Basilica Porciana – vybudovaná Catonom Starším v čase, keď pôsobil ako cenzor
Basilica Aemiliana – vybudovaná cenzorom Aemiliom Lepidom roku 179 pred Kr.
Basilica Iuliana – dokončená Augustom
Basilica Opimia – vystavaná konzulom Opimiom roku 169
Basilica Sempronia – vybudovaná cenzorom Marcom Semproniom Graccom roku 169

Palácové baziliky

V čase raného cisárstva sa bazilika stala audienčnou sálou, súčasťou paláca. V 3. storočí sa už vládnuca vrstva na fóru príliš neobjavovala, namiesto toho vládla zo svojich palácov. Aristokracia sa stretávala s klientami vo svojej audienčnej sieni.

Kresťanská bazilika

Pôdorys starokresťanskej baziliky

Priečelie baziliky Santa Maria in Trastevere v Ríme

Bazilika je tiež pojem, ktorý sa vzťahuje v kanonickom práve a liturgii na základe formálneho zvolenia či nepamätného zvyku na niektoré významné kostoly z dôvodov, ktoré nie sú definované. Baziliky v tomto zmysle možno deliť na väčšie či patriarchálne (basilicae maiores) a menšie (basilicae minores).

Antika

Kresťania nechceli využívať pohanské svätyne a stavať si podobné, preto si prispôsobili grécku baziliku pre svoje svätyne.

V 4. storočí dostala celý rad charakteristických prvkov, okrem iného predĺžený pôdorys so zreteľne osovým riešením a drevenou väzbou (otvorenou alebo oddelenou dreveným stropom).

Stredovek

Od stredoveku bolo označenie bazilika priznávané tiež svätyniam ako čestný titul udeľovaný niektorým kostolom, spravidla tým, ktoré boli sídlom vyššieho cirkevného hodnostára, napríklad biskupa, alebo pápežského legáta. Titul bazilika väčšia (basilica maior) je rezervovaný pre vlastné kostoly pápeža s pápežským trónom, bazilika menšia (basilica minor) pre ostatné.

Basilica maior

Medzi väčšie baziliky (basilicae maiores) sa radia predovšetkým štyri veľké rímske kostoly (bazilika svätého Petra, bazilika sv. Jána v Lateráne, bazilika Panny Márie Väčšej a bazilika sv. Pavla za hradbami), ktoré sa vyznačujú predovšetkým takzvanou svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas svätých rokov (posledný raz pri jubileu roku 2000). Nazývajú sa tiež patriarchálnymi bazilikami, pretože symbolicky predstavujú jednotlivé staroveké patriarcháty.

Bazilika sv. Jána v Lateráne je pápežovým katedrálnym kostolom ako patriarchu Západu
Bazilika sv. Petra (Vatikánska bazilika) je titulom konštantinopolského patriarchu
Bazilika sv. Pavla za hradbami je titulom alexandrijského patriarchu
Bazilika Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) je titulom antiochijského patriarchu
Bazilika sv. Vavrinca za hradbami sa tiež niekedy radí medzi väčšie baziliky, pretože je titulárnym kostolom jeruzalemského patriarchu.

Okrem týchto kostolov získalo privilégium patriarchálnej baziliky ešte niekoľko ďalších kostolov, napríklad bazilika sv. Františka v Assisi a Porciunkula. Sú v nich umiestnené pápežské sedes a oltár, na ktorom sa slúži liturgia iba so súhlasom pápeža.

Basilica minor

Menších bazilík je oveľa väčší počet; v samotnom Ríme, ale tiež v mnohých krajinách. Povýšenie kostola na baziliku schvaľuje pápež. Privilégia týchto kostolov však boli z veľkej časti zrušené Kódexom kanonického práva z roku 1983.

Titul Basilica minor na Slovensku majú (dátum vyhlásenia, diecéza/eparchia):^[1]

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne (23. november 1964, Bratislavská arcidiecéza)
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči (26. január 1984, Spišská diecéza)
Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine (22. jún 1988, Prešovská archieparchia)
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Starých Horách (1. august 1990, Banskobystrická diecéza)
Bazilika Povýšenia svätého Kríža v Kežmarku (29. júl 1998, Spišská diecéza)
Bazilika svätého Emeráma v Nitre (21. október 1998^[2], Nitrianska diecéza)
Bazilika svätého Egídia v Bardejove (23. november 2000, Košická arcidiecéza)
Bazilika Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie v Rajeckej Lesnej (11. marec 2002, Žilinská diecéza)
Bazilika Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou (6. september 2008, Košická arcidiecéza)
Dóm sv. Mikuláša v Trnave (13. november 2008, Trnavská arcidiecéza)
Bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke (2011)
Bazilika Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach (27. máj 2012, Košická eparchia)
Bazilika sv. Jakuba v Levoči (28. septembra 2015, Spišská diecéza)

Bazilika sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku (4.marec 2019, Nitrianska diecéza)

Veriaci môžu za určitých podmienok pri návšteve baziliky získať plnomocné odpustky.

V bazilike má byť umiestnený znak Svätého Otca, Apoštolského stolca a celé znenie apoštolského breve, ktorým bol udelený titul baziliky.^[3] Bazilika menšia môže používať aj pápežské skrížené kľúče na zástavách chrámu a na pečiatke.

V bazilikách minor sa každý rok osobitným spôsobom slávia sviatok Katedry svätého Petra (22. februára), slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna), výročie voľby a začiatok pastierskej služby najvyššieho veľkňaza (u Benedikta XVI. to je 19. apríla a 24. apríla) aby sa zjavnejšie prejavilo puto, ktorým sa bazilika minor zjednocuje s rímskou katedrou sv. Petra.^[3]

Bazilika v architektúre

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika (architektúra)

V architektúre sa označenie bazilika používa (nezávisle od kanonických funkcií, ktoré chrám plní) pre chrámy, ktoré majú viac lodí, pričom hlavná loď je vyššia ako bočná a má vlastné okná (nad strechami bočných lodí). Podobná stavba, kde však hlavná loď nemá okná, sa nazýva pseudobazilika.

Galéria

Bazilika Sacré-Cœur v Paríži
Interiér románskej baziliky v Trier, Nemecko
Bazilika sv Štefana v Budapešti
Dóm sv. Mikuláša v Trnave
Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine

Referencie

↑ Porov. zoznam na Baziliky na Slovensku
↑ Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 50. ročník 138 ISBN 978-80-7162-769-2
↑ ^a ^b Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 53. ISBN 978-80-7162-769-2

Literatúra

Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 34-53. ročník 138 ISBN 978-80-7162-769-2

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Porov. zoznam na Baziliky na Slovensku

[2] Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2010. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 50. ročník 138 ISBN 978-80-7162-769-2

[bazilika-3] Mons. Viliam Judák: "Chrámy s titulom basilica minor na Slovensku." In: Pútnik svätovojtešský. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2009, s. 53. ISBN 978-80-7162-769-2

[1]

[2]

[3]