Barnabitská komisia bola rehabilitačná komisia vytvorená predsedníctvom ÚV KSČ s cieľom prešetriť proces s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami, ktorý a konal v roku 1954.

Hoci bolo G. Husákovi aj L. Novomeskému po ich prepustení z väzenia navrátené členstvo v komunistickej strane, vylúčenie z ÚV KSČ z roku 1951 zostalo v platnosti a bolo dokonca na zasadnutí ÚV KSČ v apríli 1963 potvrdené. Obaja sa však obrátili na stranícke orgány (najmä samotné ÚV KSČ) so žiadosťou o plnú stranícku rehabilitácii a o prešetrenie samotnej existencie príčiny ich postihu. Odvolávali sa pritom na atmosféru obdobia kultu osobnosti a odvolali svoje sebakritiky, ktoré vyhlásili za vynútené. Ich prípad sa tak stal špecifický tým, že pre túto jedinú skupinu bola zriadená zvláštna komisia, ktorá mala prípad prešetriť.

Komisia bola ustanovená rozhodnutím z 26. júna 1963 na podnet predsedníctva ÚV KSS. Jej činnosť trvala až do konca roku 1963. Názov komisia dostala pre miesto jednaní jej členov – bývalý kláštor barnabitiek na Hradčanoch. Na čele komisie stál Jozef Lenárt, ktorý otázku buržoáznych nacionalistov riešil už aj v rámci Kolderovej komisie. Na jeseň 1963 sa ukázalo, že komisia sa zrejme odchýli od vyhlásení predchádzajúcich komisií. Z viacerých dôvodov v tomto období svoj zenit prežíval aj premiér Viliam Široký, ktorý sa tiež podieľal na procesoch proti tzv. buržoáznym nacionalistom. Prezident a stranícky vodca Antonín Novotný Širokého odmietol pre jeho prečiny podržať, čo viedlo k vzniku novej vlády. Na jej čelo sa 20. septembra 1963 postavil Lenárt, ktorého miesto člena a predsedu v komisii preto prebral Vladimír Koucký.

Komisia sa skladala z viacerých pracovníkov, mimo iných zúčastnil sa na nej aj historik Karel Kaplan. Jednotliví pracovníci boli zaradení a rozoberali pôsobenie odsúdených podľa časových úsekov – pred druhou svetovou vojnou, v priebehu druhej svetovej vojny, pred februárom 1948 a po februári 1948. Na jeseň 1963 sa ukázalo, že komisia sa zrejme odchýli od vyhlásení predchádzajúcich komisií a odsúdených rehabilituje. Novotný, ktorý mal obavy zo smerovania komisie a z možného Husákovho mocenského vzostupu do komisie dosadil komunistov Bohuslava Laštovičku a Michala Sabolčíka, od ktorých podľa Kaplana pravdepodobne očakával zvrátenie smerovania komisie, čo sa im však nepodarilo. Závery komisie boli prerokované 18. a 19. decembra 1963 na zasadnutí ÚV KSČ, ktoré schválilo rezolúciu O preskúmaní kritiky buržoázneho nacionalizmu vznesenej na IX. zjazde KSS. Záver komisie viedol k rehabilitácii odsúdených (a medzitým právne amnestovaných) slovenských komunistov, medzi nimi najmä Gustáva Husáka, ale aj Ladislava Novomeského, Karola Šmidkeho, Vlada Clementisa, či ďalších.

• Barákova komisia
• Kolderova komisia
• Pillerova komisia