Minimálna frazéma je frazéma, ktorej súčasťou nie je viac ako jeden autosémantický komponent, pričom počet synsémantických komponentov nie je rozhodujúci, za predpokladu, že si slovné spojenia ako celok zachováva charakter frazeologickej jednotky. Najčastejším prípadom minimálnych frazém je

a) ustálené spojenie predložky a podstatného mena v požadovanom páde: bez debaty, po lopate, po meči, po praslici, za dievčaťa, do chlapa, bez fanfár, poza bučky, od kolísky, za náprstok a i. Ďalšie typy minimálnych frazém predstavujú spojenia

b) predložka + prídavné meno: po dobrom, po zlom, vo veľkom, po novom, po starom; c) predložka + príslovka: od mala, za čerstva, za horúca, za slobodna, za živa, d) častica + podstatné nemo: ani chýru, ani krok, ani mak, ani slova, až hrôza;

e) spojka + príslovka: ako naschvál, ako naprotiveň, ako náročky; f) častica + predložka + podstatné meno: ani za hrsť, ani na krok, ani po masle, ani za svet, ani o vlas, ani o milimeter; g) spojka + predložka + podstatné meno: ako na dôvažok, ako na potvoru, ako na povel, ako na truc, ako na výsmech, ako na smiech, ako na zlosť. Existujú aj minimálne frazémy len so synsémantickými komponentmi, napr. ako áno, ako až-až, ešte-ešte, ledva-ledva, len-len, už-už a i. Termín minimálna frazeologická jednotka prvýkrát použil P. A. Lekant (1967). Odvtedy jednotliví bádatelia zaujímali k otázke ich postavenia vo frazeológií rôzne stanoviská. Napr. L. I. Rojzenzon (1973) prijíma minimálne frazeologické jednotky s výhradou, že tento termín predpokladá aj existenciu termínu maximálna frazeologická jednotka. Na označenie minimálnych frazeologických jednotiek použil tiež termín jednovrcholové frazeologizmy, ktorý bol podmienený prízvukovými pomermi v ruštine.

• G. Djulgerova, 1985; A. M. Emirova, 1968; H. Henschel, 1984; A.. M. Lewicki, 1980; P. A. Lekant, 1967; J. Mlacek, 1972, 1977; V. M. Mokijenko, 1980; K. Ničeva, 1987; K. Palkovič, 1989/90; L. I. Rojzenzon, 1973; E. Smiešková, 1974; N. M. Šanskij, 1969.