O českožidovskom novinárovi Arnem Laurinovi, pôvodným menom Arnošt/Ernst Lustig (1889 – 1945) pozri Arne Laurin.

Arnošt Lustig
Arnošt Lustig v roku 2009
Osobné informácie
Narodenie	21. december 1926
	Praha, Česko
Úmrtie	26. február 2011 (84 rokov)
	Praha, Česko
Národnosť	česká
Zamestnanie	spisovateľ, publicista
Manželka	Věra Weislitzová
Dielo
Témy	holokaust
Literárne hnutie	druhá vlna vojnovej prózy
Významné práce	Modlitba pro Kateřinu Horowitzovou, Démanty noci, Dita Saxová
Odkazy
	Arnošt Lustig (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Politický portál  Biografický portál

Arnošt Lustig (* 21. december 1926, Praha – † 26. február 2011, Praha) bol český spisovateľ a publicista svetového významu, autor celej rady diel s tematikou holokaustu.

Lustig sa narodil v Prahe, tu aj chodil do obecnej školy a začal študovať na reálke, z ktorej však bol roku 1941 z rasových dôvodov vylúčený. 13. novembra 1942 bol poslaný do koncentračného tábora Terezín a počas vojny spoznal aj ďalšie dva koncentračné tábory, poľský Osvienčim a nemecký Buchenwald. V apríli 1945 sa mu podarilo ujsť z transportu smrti (z Buchenwaldu do Dachau) a až do konca vojny sa ukrýval v Prahe. Počas holokaustu prišiel takmer o celú svoju rodinu, čo ho hlboko poznamenalo. Jeho diela sa už od prvých poviedkových súborov zaoberajú práve tematikou židov a druhou svetovou vojnou.

Po vojne v roku 1946 študoval na Vysokej škole politických a sociálnych vied a začal prispievať do novín a časopisov. V roku 1948 odišiel do Izraela ako spravodaj v izraelsko-arabskej vojne, po návrate pracoval ako redaktor v rozhlase a v Mladom světe. Bol aj televíznym scenáristom (o. i. napísal aj scenár podľa svojej novely Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou).

Po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 musel Česko-Slovensko opustiť. Odišiel najprv do Juhoslávie, potom žil v Izraeli. Nakoniec sa usadil v USA a tam prednášal film a literatúru na Americkej univerzite vo Washingtone. V roku 1995 prekvapil tým, že sa stal šéfredaktorom českej verzie časopisu Playboy.

Tvorba Arnošta Lustiga málokedy vybočila z témy holokaustu. Jeho knihy patria k takzvanej druhej vlne vojnovej prózy, t. j. vojnová próza z 50. a 60. rokov. Autori druhej vlny sa viac zameriavali na psychiku a vzťah jedinca k dobe než na udalosti v širších súvislostiach ako faktograficky zameraná prvá vlna.

• Noc a naděje, 1957 – zb.poviedok, 7 poviedok inšpirovaných vlastnými zážitkami autora v terezínskom gete
• Démanty noci, 1958 – zb.poviedok, obsahuje poviedku Tma nemá stín, sfilmovanú ako Démanty noci (1964, réžia Jan Němec)
• Ulice ztracených bratří, 1959 – zb.poviedok
• Můj známý Vili Feld, 1961 – novela, príbeh človeka, ktorý si obratne získava prospech v Nemcami obsadenej Prahe aj v prostredí koncentračného tábora (po vojne potom dezilúzia a pocit zbytočnosti)
• První stanice štěstí, 1961 – poviedky s trochu socialistickým nádychom
• Dita Saxová, 1962 – novela, o dievčati, ktoré sa vracia z koncentráku a nie je kvôli svojim otrasným zážitkom schopná nadviazať normálny život; nakoniec odíde do Švajčiarska a spácha samovraždu skokom z ľadovca
• Noc a den, 1962 – prepracovaný súbor už skôr vydaných poviedok
• Transport z ráje, 1962
• Nikoho neponížíš, 1963 – zb. 4 poviedok z prostredia protektorátu a Májovej revolúcie
• Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou, 1964 – novela podľa skutočnej udalosti (Nemci na Sicílii zajali židovských podnikateľov, pod zámienkami z nich vymámia ich peniaze a pošlú ich s mladou tanečnicou Kateřinou do plynu. Tá si to ako jediná uvedomí, vytrhne dozorcovi zbraň a zastrelí ho, aj keď vie, že vzbura je márna.) Obsah podrobnejšie
• Vlny v řece, 1964 – súborné vydanie niekoľkých predchádzajúcich prác
• Bílé břízy na podzim, 1966
• Propast: Román, 1966 – vojak spadne do priepasti a smrteľne sa zraní, bilancuje svoj život
• Hořká vůně mandlí, 1968 – poviedky, osudy jednej z mnohých židovských rodín zasiahnutých holokaustom
• Miláček, 1968 – román, v ktorom zúročil skúsenosť z izraelsko-arabského konfliktu, milostný príbeh odohrávajúci sa v obliehanom Jeruzaleme
• Nemilovaná: Z denníku sedemnásťročnej Perly Sch., 1979 – novela, príbeh prostitútky v terezínskom gete štylizovaný ako jej denník; Obsah knihy na servere Studentský underground
• Král promluvil, neřekl nic, 1990 – román, návrat k postave Viliho Felda z románu Můj známý Vili Feld
• Tma nemá stín, 1991
• Velká trojka, 1991
• Trilógia o osudoch troch židovských žien:
  • Colette: Dívka z Antverp, 1992
  • Tanga: Dívka z Hamburku, 1992
  • Lea: Dívka z Leeuwardenu, 2000
• Dům vrácené ozvěny, 1994
• Dívka s jizvou, 1995
• Kamarádi, 1995 – približuje život partie židovských mládencov v Prahe
• Modrý den, 1995
• Porgess, 1995
• Neslušné sny, 1997
• Oheň na vodě: Povídky, 1998
• Dobrý den, pane Lustig: Myšlenky o životě, 1999
• Krásné zelené oči, 2000
• Odpovědi: Rozhovory s Harry Jamesem Cargassem a Michalem Bauerem, 2000
• Eseje: Vybrané texty z let 1965 – 2000, 2001
• 3x18 (portréty a postřehy), 2002 – autobiografia (spoluautor František Cinger)
• Zasvěcení, 2002
• Esence, 2004

• 1967: Štátna cena za literatúru – za televíznu inscenáciu románu Modlitba pre Katarínu Horovitzovú
• 1996: Cena Karla Čapka
• 2000: medaila Za zásluhy 1. stupeň
• 2006: Čestné občianstvo MČ Prahy 2 udelené 3. mája
• 2008: Nominácia na Pulitzerovu cenu
• 2008: Udelená Cena Franza Kafku
• 2009: Nominácia na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu – za dlhodobý prínos svetovej literatúre v angličtine

• Zoznam českých spisovateľov

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Arnošt Lustig
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arnošt Lustig

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arnošt Lustig na českej Wikipédii.