Ariane 6

Varianty Ariane 6, A62 (vľavo) a A64 (vpravo)
Základné údaje
Funkcia	stredne ťažká nosná raketa
Výrobca	ArianeGroup pre ESA
Krajina pôvodu	Európa
Výška	63 m
Priemer	5,4 m
Hmotnosť	530 000 – 860 000 kg
Počet stupňov	2
	Nosnosť
Náklad na LEO	A64: 21 650 kg A62: 10 350 kg
Náklad na SSO	A64: 15 500 kg A62: 7 200 kg
Náklad na GTO	A64: 11 500 kg A62: 4 500 kg
Náklad na LTO	A64: 8 600 kg A62: 3 500 kg
História letov
Stav	vo vývoji
Štartovacia rampa	Guyanské stredisko pre vesmír
Počet štartov	0
Prvý štart	9. júl 2024 19:01 UTC
Pomocné bloky (0. stupeň)
Počet	2 alebo 4
Motor	P120C [1]
Ťah	4 500 kN
Špecifický impulz	278,5 s
Doba funkcie	132,8 s
Palivo	hliník / HTPB
Prvý stupeň
Motory	1x Vulcain 2.1 [2]
Ťah	1 370 kN
Špecifický impulz	432 s
Doba funkcie
Palivo	LH2 / LOX
Druhý stupeň
Motory	1x Vinci [3]
Ťah	180 kN
Špecifický impulz	457 s
Doba funkcie
Palivo	LH2 / LOX
Kozmonautický portál

Ariane 6 je nosná raketa, vyvinutá v rámci vesmírneho programu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ako ďalšia generácia rodiny nosných rakiet Ariane. Predstavuje evolučného nástupcu rakety Ariane 5, prevádzkovanej od roku 1996.

Deklarovanou motiváciou pre vývoj Ariane 6 bolo zníženie nákladov na polovicu (oproti Ariane 5) a zvýšenie kadencie štartov (zo 6 – 7 na 11 ročne).^[4] Finálny návrh rakety bol zo strany ESA vybraný v decembri 2014 a zahŕňa kombinovaný prvý stupeň s motorom na kvapalné palivá a dvoma (A62) alebo štyrmi (A64) pomocnými blokmi na tuhé palivá (druhou alternatívou bola raketa s prvým stupňom kompletne na tuhé palivá).^[5][6]

Výroba úvodnej 14-kusovej série nosičov bola spustená v roku 2019,^[7] inauguračný let, pôvodne plánovaný na rok 2020, bol po sérii odkladov zrealizovaný 9. júla 2024.

S raketami Ariane 6 sa uvažuje okrem iného aj v európskom programe výskumu a využívania Mesiaca.^[8]

Na svoj inauguračný let raketa odštartovala z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane 9. júla 2024 o 19:01 UTC (21:01 SELČ).^[9][10]

Druhý stupeň rakety úspešne dosiahol plánovanú nízku obežnú dráhu vo výške približne 600 km a v 65. minúte letu vypustil deväť cubesatov. Plánovaný deorbitačný zážih druhého stupňa a vypustenie návratových puzdier však nebolo zrealizované pre problém s jednou z napájacích jednotiek.^[11]

Možnosť bezplatného vynesenia nákladu v rámci tohto inauguračného letu získalo aj Slovensko,^[12][13] Ministerstvom školstva bol oslovený tím, stojaci za družicou GRBAlpha, ktorý príležitosť využil na prípravu jej nasledovníka, 2U cubesatu GRBBeta.^[14][15][16] Po vypustení cubesatov bolo potvrdené úspešné nadviazanie rádiového kontaktu s družicou.^[17]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ariane 6

• Ariane 6 na webe ESA
• Články na tému Ariane 6 na portáli Kosmonautix.cz