Antropocén (z gréc. anthropos - človek, kainos - nový) je navrhované geochronologické obdobie, ktoré má byť zhodné s obdobím charakterizovaným intenzívnou ľudskou činnosťou a jej vplyvmi na svet, a ktoré teda trvá dodnes. Ide o pojem navrhnutý koncom 20. storočia; sporný je nielen pojem samotný, ale aj dátum jeho začiatku (pozri nižšie). Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) a Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS) zatiaľ, po návrhu na Medzinárodnom geologickom kongrese v roku 2016, neuznali pridanie antropocénu do chronostratigrafickej tabuľky.^[1] Napriek tomu sa termín antropocén používa ako neformálny termín.^[2]

Pôvod termínu

Zavedenie termínu sa pripisuje ekológovi a botanikovi Eugene F. Stoermer, ktorý termín začal používať v 80. rokoch 20. storočia. Popularitu mu však priniesol až holandský atmosferický chemik Paul Josef Crutzen po roku 2000. Ľudská aktivita zasahuje do chodu životného prostredia a planéty takým spôsobom, že podnietila niektorých vedcov zaviesť tento termín. Veľa z nich si myslí, že zmeny, spôsobené v ekosystéme človekom, nám vytvorili nové geochronologické obdobie, ktoré treba uznať a zaznamenať.^{[chýba zdroj}

Datovanie

Koniec antropocénu sporný nie je - ide o obdobie, ktoré trvá dodnes. Začiatok antropocénu je však sporný. Na čas začiatku antropocénu existujú napríklad tieto názory:

1. Vznik a šírenie poľnohospodárstva (pred 11 000 rokmi), t.j. antropocén je zhodný s holocénom. ^[3]Človek sa naučil ako zaobchádzať s pôdou vo svoj prospech, ako ju obrábať a ako si vypestovať suroviny. To, samozrejme, zanechalo následky a už cca pred 3 000 rokmi začala pôda prejavovať známky únavy, narušením a znečistením. Všetky tieto medzníky poukazujú na stopu, ktorú človek svojím pôsobením zanechal na Zemi.^{[chýba zdroj}
2. Obdobie vzostupu Rímskej ríše^[4], t.j. približne okolo prelomu letopočtov.
3. Rok 1610, t.j. začiatok výmeny druhov Starého a Nového sveta a zmena koncentrácie CO₂ v atmosfére v dôsledku zničenia dovtedajšej americkej civilizácie. ^[5]
4. Priemyselná revolúcia (1784, resp. 1800). ^[6]Pôvodca presadenia názvu tohto geochronologického obdobia, Paul Josef Crutzen, uviedol, že za začiatok považuje rok 1784 a tým počiatok Priemyselnej revolúcie. S novými vynálezmi poháňanými uhlím a ropou, vznikom prvých železníc a áut dokázalo ľudstvo behom pár rokov spojiť všetky kúty sveta, nové objavy v oblasti medicíny zachránili veľký počet obyvateľov, ktorí by inak neprežili. To všetko viedlo k zvýšeniu úrovne ľudstva, k jeho vzájomnému prepojeniu, ale taktiež k rastu populácie a znečisteniu.
5. Polovica 20. storočia, čiže začiatok "atómového veku" resp. začiatok tzv. veľkého zrýchlenia (pozri nižšie). ^[1][4]

Navyše je sporné, či má antropocén nahradiť poslednú fázu holocénu (teda či má ísť o novú geologickú epochu), alebo či má byť antropocén súčasťou holocénu (Pri vyššie uvedenej možnosti 1. by bol antropocén úplným synonymom holocénu).^[2]

Veľké zrýchlenie

Veľké zrýchlenie je názov obdobia, ktoré spadá pod antropocén a začalo sa v roku 1950. Okolo roku 1950 totiž údajne nastala drastická zmena vo vývoji, ktorá trvá dodnes. ^[7]

V roku 1750 bolo na Zemi len 800 miliónov obyvateľov. Do roku 1930 sa počet zvýšil na 2 miliardy. Po roku 1950 však vidíme prudký nárast, ktorý v roku 2011 dosiahol 7 miliárd. Podľa údajov z apríla 2020 je na Zemi 7,7 miliárd ľudí. ^[8] Môžeme sledovať aj situáciu urbanizácie. Pred rokom 1950 nedosahoval počet ľudí žijúcich v mestách ani 1 miliardu. V roku 2014 však toto číslo dosiahlo 3,7 miliárd. Za tento čas narástol taktiež počet motorových vozidiel zo 40 miliónov na 850 miliónov a produkcia plastov prešla z 1 milióna ton na 300 miliónov ton za rok. ^[9]

Zdroje