Alexander Wienerberger
rakúsky chemický inžinier
Narodenie	8. december 1891 Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	5. január 1955 (63 rokov) Salzburg, Rakúsko
Odkazy
Commons	Alexander Wienerberger
Biografický portál

Alexander Wienerberger (* 8. december 1891,^[1] Viedeň – † 5. január 1955, Salzburg^[2]) bol rakúsky chemický inžinier, ktorý pracoval 19 rokov v chemických podnikoch v ZSSR. Je známy tým, že v Charkove vytvoril a uložil fotografie hladomoru z rokov 1932 – 1933, ktoré sú fotografickým dokladom masového hladovania obyvateľov Ukrajiny v tej dobe.

Životopis

Alexander Wienerberger sa narodil v roku 1891 (iné zdroje uvádzajú chybne 1898^[3]) v hlavnom meste Rakúska-Uhorska vo Viedni, v česko-židovskej rodine. Hoci jeho otec bol národnosťou Žid, Alexander sa podľa jeho dcéry pokladal za Rakúšana a ateistu.^[4]

Od roku 1910 do roku 1914 študoval na Filozofickej fakulte na Viedni. Počas prvej svetovej vojny bol mobilizovaný do rakúsko-uhorskej armády, zúčastnil sa bitiek na východnom fronte a v roku 1915 bol zajatý. V roku 1917 sa mohol presťahovať do Moskvy, kde založil s priateľmi chemické laboratórium. Na jeseň 1919 sa pokúsil utiecť zo sovietskeho Ruska do Rakúska cez Estónsko na falošné doklady, ale v Pskove ho zatkli dôstojníci Čeky, a bol odsúdený za špionáž. Značnú časť 20. rokov strávil vo väzení Lubianka v Moskve.^[5]

Počas jeho pobytu v ruskom väzení sovietska vláda ocenila jeho odbornú kvalifikáciu. Zahraniční väzni pracovali vo výrobe, Wienerberger bol menovaný inžinierom na výrobu lakov a farieb a neskôr pracoval v továrňach na výrobu výbušnín.^[6]

V roku 1927 sa rozpadlo jeho manželstvo s Josefinou Rönimoisovou z rodiny baltských Nemcov, ktorá spolu s dcérou Annemarie a synom Alexandrom zostala v Estónsku (neskôr sa Annemarie presťahovala do Rakúska).

V roku 1928 Wienerberger prvýkrát po zajatí navštívil svojich príbuzných vo Viedni a uzavrel nové manželstvo s Lilly Zimmermannovou, dcérou výrobcu zo Schwechatu. Po jeho návrate do Moskvy boli zrušené obmedzenia, ktoré jeho manželke bránili presťahovať sa do Sovietskeho zväzu.^[5] V roku 1931 sa manželom narodila dcéra Margot (sovietska vláda umožňuje žene inžiniera vrátiť sa do Viedne po dobu narodenia).^[4]

Na začiatku 30. rokov žila rodina Wienerberger v Moskve, kde Alexander zastával vedúcu pozíciu v chemickej továrni. V roku 1932 bol poslaný do Ljubučan (Moskovský kraj), kde bol technickým riaditeľom továrne na umelé hmoty, a v roku 1933 bol poslaný do podobnej pozície v Charkove.

Fotografické doklady o hladomore 1932 – 1933.

Fotografia hladného dievčaťa z Charkova je jednou z najznámejších fotografií Hladomoru. Autor: Alexander Wienerberger

Wienerberger žil v Charkove, vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR, bol svedkom masívneho hladomoru a fotografoval scény, ktoré videl na uliciach mesta, napriek hrozbe zatknutia NKVD.^[5]

Počas svojho pobytu v Charkove tajne vytvoril asi 100 fotografií mesta počas Hladomoru. Jeho fotografie zachytávajú fronty hladných ľudí v obchodoch, hladujúce deti, telá ľudí, ktorí zomreli od hladu v uliciach Charkova, aj masové hroby obetí hladovania. Svoje fotografie vytváral nemeckou kamerou Leica, ktorú mu pravdepodobne odovzdali priatelia zo zahraničia.^[4]

V roku 1934 odišiel Wienerberger do Rakúska a poslal negatívy diplomatickou poštou prostredníctvom rakúskeho veľvyslanectva. Rakúska diplomacia trvala na takej opatrnosti, pretože bola vysoká pravdepodobnosť prehliadky osobných vecí inžiniera na hranici a nález fotografií mohol ohroziť jeho život. Po návrate do Viedne odovzdal Wienerberger fotografie kardinálovi Theodorovi Innitzerovi, ktorý ich spoločne s generálnym tajomníkom Medzinárodného výboru národnostných menšín Ewaldom Ammende odovzdal Lige národov.^[4]

V roku 1934 vydala Vlastenecká fronta v Rakúsku Wienerbergerove materiály ako malú brožúru s názvom „Russland, wie es wirklich ist“ (Rusko, aké skutočne je), ale bez uvedenia zdroja.^[7] Wienerbergerove fotografie prvýkrát sprístupnil verejnosti v roku 1935 v knihe „Musí Rusko hladovať?“ (Muss Russland Hungern?) Ewalda Ammende bez uvedenia autora kvôli obavám o jeho bezpečnosť.^[8] V roku 1939 vydal Alexander Wienerberger v Rakúsku svoju vlastnú knihu spomienok o živote v Sovietskom zväze, v ktorej sú dve kapitoly venované hladomoru.^[9] Fotografie boli tiež zahrnuté do jeho monografie publikovanej v roku 1942.^[10]

V roku 1944 Wienerberger slúžil ako styčný dôstojník pre ROA. Po vojne sa mu podarilo zabrániť presunu do sovietskych jednotiek – skončil v americkej okupačnej zóne v Salzburgu, kde zomrel v roku 1955.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b} Josef Vogl. Alexander Wienerberger — Fotograf des Holodomor. In: Dokumentationsarchiv des österreichischen Widerstandes (Hrsg.), Feindbilder, Wien 2015 (= Jahrbuch 2015), S. 259—272
2. ↑ http://britishphotohistory.ning.com/profiles/blogs/alexander-wienerberger
3. ↑ http://pic.nypl.org/constituents/384944
4. ↑ ^{a b c d} . Dostupné online.
5. ↑ ^{a b c} . Dostupné online.
6. ↑ . Dostupné online.
7. ↑ Rußland, wie es wirklich ist!, hrsg. v. der Vaterländischen Front, für den Inhalt verantwortlich: Dr. Ferdinand Krawiec, Wien 1934, 16 S.
8. ↑ Dr. Ewald Ammende, Muß Rußland hungern? Menschen- und Völkerschicksale in der Sowjetunion, Wien 1935, XXIII, 355 Seiten. Mit 22 Abb
9. ↑ Alexander Wienerberger, Hart auf hart. 15 Jahre Ingenieur in Sowjetrußland. Ein Tatsachenbericht, Salzburg 1939
10. ↑ Alexander Wienerberger, Um eine Fuhre Salz im GPU-Keller. Erlebnisse eines deutschen Ingenieurs in Sowjetrussland, mit Zeichnungen von Günther Büsemeyer, Gütersloh , 32 S.

Externé odkazy

po ukrajinsky:

• Голодомор – Знімки австрійського фотографа-аматора, зображення жертв, місць масових поховань на околицях Харкова та вимерле від голоду село. МЗС України
• Александр Вінербергер у спогадах доньки. Національний музей Голодомору-геноциду BBC Україна
• Це був геноцид: історія британської фотохудожниці, яка ширить пам'ять про Голодомор
• Зустріч з правнучкою інженера Вінербергера, автора унікальних фото Голодомору. Національний музей Голодомору-геноциду BBC Україна
• Український Голодомор очима австрійця. Радіо «Свобода»
• Люди помирали просто на узбіччях – жахіття Голодомору очима австрійського інженера Вінерберґера. Gazeta.ua
• Люди Правди, кремлівська пропаганда і корисні ідіоти. Дзеркало тижня
• Невідомі фото Голодомору інженера Вінербергера. Радіо «Свобода»
• «Годували свиней трупами»: опубліковано невідомі раніше фото Голодомору. Obozrevatel
• Голодомор: унікальні фото від австрійського інженера. Ukrinform
• Іноземці про Голодомор: унікальні фото від австрійського інженера. Glavcom.ua

v iných jazykoch:

• Holodomor in Kharkiv region. Photo by Alexander Wienerberger
• Alexander Wienerberger: His Daughter’s Memories .
• Alexander Wienerberger British photographic history
• Ukraine's Holodomor Through An Austrian's Eyes
• Josef Vogl. Alexander Wienerberger — Fotograf des Holodomor. In: Dokumentationsarchiv des österreichischen Widerstandes (Hrsg.), Feindbilder, Wien 2015 (= Jahrbuch 2015), S. 259—272
• Уникальные фото Голодомора в Украине: их тайком снял Александр Винербергер
• «Рискуя попасть в застенки НКВД, мой прадед фотографировал жертв Голодомора»

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Wienerberger na českej Wikipédii.