Acesulfám K
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C 4 H 4 KNO 4 S
Systematický názov	6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxid draselný
Synonymá	acesulfam K, acesulfám draselný, acesulfam draselný, Ace K
Vzhľad	biely kryštalický prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	201,242 g/mol
Teplota varu	225 °C
Hustota	1,83 g/cm3
Rozpustnosť	270 g/L (voda, 20 °C) > 1000 g/L (voda, 100 °C) 100 g/l (50% etanol)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii. Európska klasifikácia látok Hrozby Neznámy parameter Vety R R? Vety S S? NFPA 704
Ďalšie informácie
Číslo CAS	55589-62-3
ChemSpider	55940
SMILES	.C\C1=C\C(=O)S(=O)(=O)O1
3D model (JSmol)	Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Acesulfám K alebo acesulfam draselný je draselná soľ 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxidu, ktorá sa používa ako neenergetické sladidlo, s priradeným kódom E950.^[1][2] Je približne 200× sladší ako sacharóza.^[3][4] Jeho sladivosť sa rovná sladivosti aspartámu, je polovičná v porovnaní so sacharínom a štvrtinová oprotisukralóze.^[5] Acesulfám K je predávaný pod obchodnými značkami Sunnet a SweetOne.^[5]

Acesulfám K bol objavený v roku 1967 v nemeckej firme Hoechst (dnes Nutrinova) Claussom a Jensenom. JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) vyhodnotila acesulfám K ako bezpečný v roku 1983.^[3] Americká FDA povolila jeho používanie v roku 1988.^[3]

Sladidlo sa používa v širokom sortimente potravín. Používa sa v diabetických výrobkoch, žuvačkách, nealkoholických nápojoch, cukrovinkách, mrazených krémoch, majonézach, horčici a iných. Vďaka tepelnej stabilite sa používa v cukrárskej a pekárskej výrobe. Môžu ho tiež obsahovať farmaceutické produkty, výrobky ústnej hygieny či krmivo pre zvieratá.^{[chýba zdroj}

Kvôli horkej chuti sa vyskytuje v spojení s inými sladidlami, najčastejšie aspartámom a sukralózou. Ich kombinácia zabezpečí chuť porovnateľnú s chuťou sacharózy.^[6]

Chemicky ide o draselnú soľ 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxidu.^[7] Acesulfám K je biely, kryštalický prášok bez zápachu.^[8] Jeho hustota je 1,83 g/cm³. Pri izbovej teplote je dobre rozpustný vo vode – rozpustnosť pri 20 °C sa pohybuje okolo 270 g/l vody. Rozpustnosť sa zvyšuje s rastúcou teplotou – pri 100 °C sa rozpustí viac ako 1000 g v litri vody. V alkohole je acesulfám K omnoho menej rozpustný – 100 g/l v 50% etanole.^[9] Acesulfám K je stabilný aj za vyšších teplôt.^[10]

Bod topenia sa pohybuje vysoko nad hodnotou 200 °C. Rozkladom vzniká acetón, oxid uhličitý, amónny katión, sulfát a amidosulfonát.^[7] Má takmer neobmedzenú trvanlivosť, pokiaľ je uchovávaný čistý, v tuhom skupenstve a pri izbovej teplote. Je tiež odolný voči nízkym hodnotám pH, kvôli čomu sa môže používať aj vo veľmi kyslých nápojoch.^[11] Jeho ďalšou výhodu je nástup sladkej chuti, ktorý je rýchlejší ako v prípade ostatných sladidiel. Sladká chuť nepretrváva dlhšie ako vlastná chuť jedla. V ľudskom tele nie je metabolizovaný, preto ho radíme medzi nízkokalorické sladidlá. V tráviacom trakte sa rýchlo vstrebáva, ale tiež sa v nezmenenej podobe rýchlo vylúči, prevažne močom.^[9] Z tohto dôvodu nevyvoláva glykemickú odpoveď.^[12]

Akceptovateľný denný príjem (ADI, z anglického accepted daily intake) je množstvo látky v potravinách alebo nápojoch, vyjadrené na kilogram telesnej hmotnosti, ktoré môže byť prijímané počas celého života bez akéhokoľvek rizika pre zdravie.^[13] Pre acesulfám K bol ADI stanovený organizáciami FDA a JECFA (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) na 0 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. SCF (Vedecký výbor pre potraviny – Scientific Committee on Food) povoľuje ADI na 9 mg/kg/deň.^[14] Akceptovateľný denný príjem u detí je nižší, stanovený na 3 – 9 mg/kg/deň.^[3]

Acesulfám K a jeho účinky na zdravie boli sledované v niekoľkých štúdiách. SCF vydal záver o bezpečnosti tohto sladidla tvrdiac, že acesulfám K nie je škodlivý, pretože neboli preukázané žiadne mutagénne účinky počas doby jeho užívania. Podľa ich vyjadrenia z roku 2000 nie sú nutné ďalšie štúdie, v ktorých by sa zisťovala toxicita, karcinogenita alebo mutagenita.^[5]

V experimentoch in vivo sa ukázalo, že acesulfám K zvyšuje sekréciu inzulínu, ale bez zmeny hladiny glukózy v krvi. Tento účinok však bol pozorovaný pri užití veľkého množstva sladidla (ekvivalent 10 g pre priemerného človeka).^[15]

Štúdie zaoberajúce sa bezpečnosťou konzumácie sladidiel počas tehotenstva, vrátane acesulfámu K, prebiehajúce na potkanoch tvrdia, že aj pri podávaní vysokých dávok nemá acesulfámu K vplyv na plodnosť, veľkosť, hmotnosť, rast či úmrtnosť plodu. Acesulfám K je teda zaradený medzi neenergetické sladidlá, ktoré nie sú nebezpečné ani počas tehotenstva.^[3]

Je preskúmaný aj metabolizmus acesulfámu K. Výskumy prebiehali na psoch, potkanoch a ošípaných. Sladidlo bolo okamžite vstrebané a vylúčené z tela v nezmenenej podobe. Po podaní 30 mg acesulfámu K človeku bola maximálna koncentrácia v krvi nameraná po 1 – 1,5 hodine. Polčas eliminácie bol stanovený na 2 – 2,5 hod. Podľa farmakokinetických štúdii sa vylúči 95 % acesulfámu K v nezmenenej podobe, preto ho možno považovať za neenergetické sladidlo.^[3] Aj keď sladidlo nesie v názve K, teda draslík, jeho konzumácia príjem draslíka neovplyvňuje.^[3]