O učení nespornej platnosti filozofických pojmov (napr. pravdy, krásy) pozri absolutizmus (filozofia).

Absolutizmus (v podstate synonymá sú výrazy samovláda a autokracia) je forma vlády, pri ktorej jedna osoba alebo malá skupina osôb uskutočňuje výkon celej štátnej moci, vrátane zákonodarnej bez kontroly zastupiteľských inštitúcií a obmedzení ústavou, vládne teda neobmedzene. Pôvod má v stredovekej predstave Božieho pôvodu kráľovskej moci. V Európe obdobie absolutistických monarchií vrcholilo v 17. až 18. storočí, keď postupne nahradzovalo stavovskú monarchiu.^[1]

Absolutizmus môže mať zjavný charakter, kedy všetku štátnu moc drží v rukách vládca (ako napr. Ľudovít XIV. (Francúzsko)), alebo môžu byť v štáte vytvorené formálne inštitúcie (legislatíva, exekutíva, súdy, ekonomické, náboženské a ďalšie organizácie), ktoré však v konečnom dôsledku bezozvyšku podliehajú jedinému centru moci. V 20. storočí vznikli dve nové formy absolutizmu: fašizmus a komunizmus (socializmus). Absolutizmus v 20. storočí sa označuje aj pojmom totalitarizmus.^[1]

Zvláštna forma je osvietenský absolutizmus.

Významní absolutistickí panovníci

• Ľudovít XIV. (Francúzsko)
• Ľudovít XV. (Francúzsko)
• Ľudovít I. (Nemecko)

Referencie