Štôlňa (z nem. Stollen) je horizontálne alebo iba mierne uklonené banské dielo, ktoré má svoj začiatok na zemskom povrchu. Jej vybudovanie je potrebné takmer pri akejkoľvek banskej činnosti v hornatom teréne.

• Dobývacia štôlňa – slúži na dobývanie predom preskúmaného ložiska.
• Dopravná štôlňa (hlavná) – banské dielo ktoré býva súčasťou väčšieho banského kombinátu. Slúži najmä na horizontálnu dopravu vydobytej suroviny, materiálu a osôb. Doprava môže byť koľajová, závesná alebo automobilová. Smer jej razby a vyústenie zväčša závisí od polohy strojovej linky na spracovanie vydobytej suroviny.
• Obzor (slepá štôlňa) – je dôležitým článkom vertikálneho banského diela, ktorého hlavnú kostru tvorí šachtová jama. Slúži najmä k dobývaniu samotného ložiska. Celé banské dielo môže mať niekoľko obzorov. Názov slepá je odvodený od toho, že štôlňa začína aj končí v podzemí.
• Odvodňovacia štôlňa (dedičná) – úlohou tejto štôlne je odvádzanie podzemných vôd z vyššie položených banských polí, prípadne celých rudných revírov. Ich dĺžka môže dosahovať viac ako 5 kilometrov. Samotné pomenovanie dedičná nesúviselo len s odvádzaním (dedením) vôd, ale hlavne s dlhou dobou razby štôlne, pri ktorej sa vystriedalo niekoľko generácií baníkov.
• Kutacia štôlňa (prieskumná) – slúži k prieskumu oblasti ložiska. Dĺžka štôlne obyčajne dosahuje len niekoľko desiatok metrov k miestu pravdepodobného zrudnenia.
• Vodná štôlňa – špecifický typ štôlne slúžiaci výhradne k prívodu vody do banských prevádzok prípadne ako súčasť väčšieho vodohospodárskeho sytému (Banskoštiavnický vodohospodársky systém tajchov a zberných jarkov).

• 
  Štôlňa pri Perneku
• 
  Kutacia štôlňa pri Kuchyni
• 
  Banská Štiavnica, vchod do štôlňe Glanzenberg

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štôlňa

Portál vied o Zemi