Sergej Alexandrovič Jesenin

	Sergej Jesenin
	ruský lyrický básnik
	; Jesenin v roku 1922
Osobné informácie
Rodné meno	Sergej Alexandrovič Jesenin
Pseudonym	Ariston, Valerian, Ramus, Marija N., Sergej K.
Narodenie	3. október 1895
	Konstantinovo, Ruské impérium (dnešné Rusko)
Úmrtie	28. december 1925 (30 rokov)
	Leningrad, Sovietsky zväz (dnešný Petrohrad v Rusku)
Zamestnanie	lyrický básnik
Rodičia	Alexandr Jesenin (otec); Tatiana Jeseninová (matka)
Manželka	Anna Izriadnovová (1913 – 1916); Zinaida Rajchová (1917 – 1921); Isadora Duncanová (1922 – 1923); Sofija Tolstá (od 1925)
Deti	4
Dielo
Literárne hnutie	imagizmus
Podpis
Odkazy
	Sergej Alexandrovič Jesenin na esenin.ru
	Sergej Alexandrovič Jesenin; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Sergej Alexandrovič Jesenin (rus. Сергей Александрович Есенин; * 21. september^jul./3. október^greg. 1895, Konstantinovo, Ruské impérium – † 28. december 1925, Leningrad, Sovietsky zväz) bol ruský lyrický básnik.

Život

Od roku 1912 pracoval ako predavač, neskôr ako korektor v tlačiarni, a až v roku 1915 sa v Petrohrade začal živiť písaním. V roku 1916 vyšla jeho prvá básnická zbierka Dúha .

Sergej Jesenin bol celkovo štyrikrát ženatý. V roku 1913 sa civilne zosobášil s Annou Izriadnovovou, s ktorou mal syna Jurija. V roku 1917 sa oženil so Zinaidou Rajchovou (rozvod v októbri 1921), s ktorou mal dcéru Tatianu a syna Konstantina. V roku 1922 sa zosobášil s americkou tanečnicou Isadorou Duncanovou (rozvod v roku 1923) a v septembri 1925 so Sofijou Tolstou (vnučka Leva Tolstého).

Jesenin bol hlavným predstaviteľom ruského imagizmu. Bol prírodný a milostný lyrik, mal sympatie pre staré patriarchálne Rusko a ruskú prírodu, ktorú v básňach idealizoval. Ako citlivý človek sa nedokázal vyrovnať s prvou svetovou vojnou a boľševickou revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov.

Po revolúcii viedol bohémsky život, upadal do depresií a psychické problémy riešil alkoholom. Na istý čas bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Na konci roka 1925 spáchal v hoteli Internacional v Leningrade samovraždu obesením. Existuje teória, že bol fyzicky odstránený sovietskym režimom. Deň pred samovraždou dal svojmu priateľovi Volfovi Erlichovi lístoček, ktorý si mal prečítať až neskôr, bolo na ňom napísané krvou:

До свиданья, друг мой, до свиданья.	Dovidenia, drahý, dovidenia,
Милый мой, ты у меня в груди.	v mojom srdci zostaneš naveky.
Предназначенное расставанье	Osud je spočítaný, nie je na výber
Обещает встречу впереди.	Zvedie nás až zajtrajšok ďaleký.'
В этой жизни умирать не ново,	Umierať – na tom nič nového nie je.
Но и жить, конечно, не новей.	Ani žiť však nie je novšie

Reakcia Majakovského na jeho smrť: „V živote tomto umrieť ťažké nie je, je omnoho ťažšie život vytvárať.“

Literatúra

Sergej Jesenin ve vzpomínkách. Praha : Lidové nakladatelství , 1975. 240 s.
PAŠTEKOVÁ, Soňa: Bunin, Andrejev, Jesenin : Štúdie z ruskej moderny a avantgardy. Bratislava : Veda , 1998. 112 s. ISBN 80-224-0520-5

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Alexandrovič Jesenin

Externé odkazy

Oficiálna stránka (po rusky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.