Ekológia študuje procesy na planéte Zem.

Ekológia (← z gréc. oikos – dom, logos – veda) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Osoba, ktorá sa zaoberá ekológiou, sa volá ekológ.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

Názov

Termín ekológia zaviedol v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“

V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:

• všeobecná ekológia – zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
• špeciálna ekológia – študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
• aplikovaná ekológia – zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Pododbory

Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:

• behaviorálna ekológia – študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
• druhová ekológia (autekológia) – skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
• populačná ekológia (demekológia) – zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
• ekológia spoločenstiev (synekológia) – študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
• krajinná ekológia – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
• ekológia ekosystémov – zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
• globálna ekológia (makroekológia) – pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska
• geonika – sleduje vplyvy činností človeka a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho prostredia

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:

• ekológia zvierat
  • ekológia hmyzu
  • humánna ekológia
• ekológia rastlín

Základné pojmy

bióm – biosféra – biotop – ekologická nika – ekosystém – spoločenstvo 

Environmentálna kríza

Environmentálna kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri environmentálne hrozby:

• narušenie stability e prírodných zdrojov
• kontaminácia biotopov
• ohrozenie ekosystémov ako základnej zložky prírodného prostredia

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené.

História environmentálnych katastrof a kríz

Pravek

• výrub väčšiny lesov

Starovek

• zmena „Úrodného polmesiaca“ na púšť a polopúšť^{[chýba zdroj}
• vyčerpanie pôdy

Antika

• ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
• vyčerpanie pôdy
• erózia a následne zosuvy pôdy

Stredovek

• sťahovanie národov – vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky

Novovek

• priemyselná revolúcia – negatívny dosah – masová likvidácia lesov
• drancovanie surovín, aglomerácia
• vojny – požiare, kontaminácia a znečistenie prostredia (ovzdušia, pôdy aj vody) jedovatými a rádioaktívnymi látkami
• odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

Súčasnosť

• globalizácia – mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
• erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
• ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
• zmena polostepí na polopúšte (Severná Amerika, Sibír, Austrália)^{[chýba zdroj}
• požiare
• hromadný výlov rýb a morských živočíchov – vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália – králiky, u nás – jelenia a srnčia zver)
• zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie – Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
• rádioaktívne zamorenie – úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
• narušenie ozonosféry – skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery, ropné plošiny)
• konzumná spoločnosť – strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dosahy.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekológia

Zdroje

• Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.