Aprobatívna etika (lat. approbatio – schvaľovanie) je teória morálky, v ktorej sa dobro definuje ako to, čo sankcionovala nejaká autorita (prikázala alebo schválila). Podľa toho, kto alebo čo sa pokladá za takúto autoritu (Boh, morálny cit človeka alebo spoločnosť), delí sa aprobatívna etika na teologické, psychologické a sociálno-aprobatívne teórie.