Vladimír Fajnor

	Vladimír Fajnor
	slovenský právny vedec, advokát, sudca, minister a univerzitný profesor
	; Fotografia Vladimíra Fajnora spred roku 1940
Osobné informácie
Rodné meno	Vladimir Martin Fajnor
Narodenie	23. október 1875
	Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	5. január 1952 (76 rokov)
	Bratislava, ČSR
Národnosť	slovenská
Alma mater	Budapeštianska univerzita, Humboldt-Universität zu Berlin
Rodičia	Štefan Fajnor; Emília Anna, rodená Jurenková
Príbuzní	Frank Wollman (zať)
Súrodenci	8, z toho štyria bratia: Dušan Fajnor, Ivan Fajnor, Štefan Fajnor, Konštantín Fajnor
Manželka	Teréziá Mária rod. Novomeská
Deti	dcéra Anna, vyd. Wollmanová-Daxnerová a syn Ľudovít Fajnor
Dielo
Žánre	právnická literatúra
Obdobie	prvá polovica 20. storočia
Témy	právo, osobitne súkromné právo
Významné práce	výber Právnický terminologický slovník I – II (Martin, 1921, 1923); Naša unifikácia (Bratislava, 1922); Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (Bratislava, 1935);
Ovplyvnený	hlasisti ;
Ovplyvnil	slovenskí právnici 20. storočia ;
Odkazy
	Vladimír Fajnor; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Prof. JUDr. Vladimír Fajnor (* 23. október 1875, Senica – † 5. január 1952, Bratislava) bol slovenský právnik (právny vedec, advokát a sudca), politik: česko-slovenský minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, minister spravodlivosti a univerzitný profesor na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Napriek jeho prepojeniu na stranu Československá národná demokracia a vysokým funkciám, vystupoval najmä ako nestraník a odborník. Býva považovaný za najvýraznejšiu slovenskú právnickú osobnosť prvej polovice 20. storočia.

Spolu s Adolfom Zátureckým výrazne prispel k tvorbe slovenskej právnej a právnickej terminológie a k právnickému životu na Slovensku v období Prvej ČSR. Dlhodobo pôsobil ako hlavný redaktor prestížneho právnického časopisu Právny obzor.

Rodina

otec: Štefan Fajnor
matka: Emília Anna, rodená Jurenková (*1. november 1850 – † 30. december 1930)
bratia: Dušan Fajnor, Ivan Fajnor, Štefan Fajnor, Konštantín Fajnor
manželka: Teréziá Mária rod. Novomeská (* 29. október 1879 – †19. máj 1960)

Životopis

Narodil sa do evanjelickej rodiny advokáta a hudobného skladateľa Štefana Fajnora v roku 1875. Mal 8 súrodencov. Ľudovú školu vychodil v rokoch 1881 až 1885 v Senici. Následne študoval na gymnáziu v Hradci Králové, Uherskom Hradišti, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, a nakoniec do roku 1893 na lýceu v Šoproni. Právo vyštudoval v Berlíne a Budapešti, titul doktora práv získal v roku 1900. Patril medzi národne uvedomelých študentov, politicky sa zblížil najmä s Milanom Hodžom. Od roku 1901 pôsobil ako advokát vo Zvolene. Počas pôsobenia vo Zvolene pracoval aj ako redaktor Zvolenských novín. Bol zakladateľom Meštianskej banky a spoluzakladateľ Zvolenskej ľudovej banky.

Po vzniku ČSR pôsobil krátky čas (1918 – 1919) ako zvolenský župan v Banskej Bystrici. Od roku 1919 bol prezidentom Vrchného súdu v Bratislave. V rokoch 1931 – 1939 pôsobil ako prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne.

Zastával aj posty ministra. V úradníckej vláde Jana Černého (september 1920 – september 1921) bol ministrom pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy.³ V prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september – 4. október 1938) zastával post ministra spravodlivosti. V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra spravodlivosti a správcu ministerstva pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V roku 1945 sa stal zástupcom ČSR pri Stálom medzinárodnom rozhodcovskom súde v Haagu.¹

Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1922 bol menovaný docentom³ a v roku 1936 univerzitným profesorom.¹

Významne prispel k položeniu základov česko-slovenského právneho systému. Podieľal sa na rozvoji slovenskej právnickej tlače a terminológie. Bol autorom resp. spoluautorom právnického slovníka, monografických prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Bol spoluzakladateľom a v rokoch 1920 – 1936 aj hlavným redaktorom prestížneho odborného časopisu Právny obzor. Spoluzaložil Právnickú jednotu na Slovensku³, ktorej predsedom bol v rokoch 1920 – 1936. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej.¹

Dielo (výber)

Právnický terminologický slovník I – II (Martin, 1921, 1923)¹
Naša unifikácia (Bratislava, 1922)¹
Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (Bratislava, 1935)¹

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u FAJNOR, Vladimír. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 50.
↑ VOZÁR, Jozef. Vladimír Fajnor. Bratislava : Veda, 2017. 223 s. ISBN 978-80-224-1600-9.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ BAŘINKA, Cyril. K päťdesiatinm nášho hlavného redaktora doc. dra Vladimíra Fajnora. Právny obzor, 1925, roč. 8, s. 255 – 259.

Ďalšia literatúra

VOZÁR, Jozef. Vladimír Fajnor. Bratislava : Veda, 2017. 223 s. ISBN 978-80-224-1600-9.

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 74 - evanjelická cirkev v Senici; pokrstený ako Vladimir Martin Fajnor

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[SBS-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u FAJNOR, Vladimír. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 50.

[2] VOZÁR, Jozef. Vladimír Fajnor. Bratislava : Veda, 2017. 223 s. ISBN 978-80-224-1600-9.

[PO-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ BAŘINKA, Cyril. K päťdesiatinm nášho hlavného redaktora doc. dra Vladimíra Fajnora. Právny obzor, 1925, roč. 8, s. 255 – 259.

3

1