Epyllion

Epyllion (od starogr. ἐπύλλιον = malý epos) je krátky epický veršovaný útvar písaný hexametrom. Obľúbený bol v helenistickom období, približne od roku 300 pred Kr. (od Theokrita).^[1]^[2]

V staroveku neexistoval žiadny špecifický všeobecný názov pre malú epickú poéziu. Bola písaná v gréčtine a latinčine ako hexametrová báseň a mala typickú mimézu (μίμησις)^[3] zaoberajúcu sa predovšetkým emocionálnymi a osobnými témami ako láska a priateľstvo (obvykle o živote héroa alebo heroiny^[2]).^[4] Až od 18. storočia sa termín „epyllion“ (τὸ ἐπύλλιον) ustálil ako deminutívum slova „epos“ v snahe dosiahnuť väčšiu žánrovú diferenciáciu.^[3]

Epyllion sa od eposu líši menším počtom veršov (o niekoľkých sto hexametroch).^[2] Uvádzaný počet hexametrických veršov, t. j. kedy sa už môže hovoriť o „malom epose“, sa líši (okolo 200 – 1000 veršov).^[3]^[4]^[5]

Britský akademik Oliver Lyne opisuje epyllion ako krátky, vysoko prepracovaný epos, ktorý sa viac-menej ostentatívne dištancuje od tradičných eposov, sústreďujúc sa na príhody o hrdinoch alebo hrdinkách, alebo na iné nekonvenčné témy, využívajúc naratívnu techniku, ktorá je často zámerne individuálna a selektívna, a predsa si do značnej miery zachováva epický jazyk, meter a štýl. ^[6]

Najznámejšími gréckymi autormi epyllií boli Theokritos, Kallimachos a Moschos, u Rimanov Catullus (píše napr. o manželstve Pelea a Thetis v 408 hexametroch, kompozične má báseň veľmi blízko k eposu.^[7]) alebo Vergílius (známy je jeho epyllion de Culice – O komárovi). Epyllion je známy aj v rano-novovekej literatúre (napr. Thomas Lodge: Scillaes metamorphosis, 1589; Francis Beaumont: Salmacis and Hermaphroditus, 1602 a i.)^[8]

Referencie

↑ epyllion. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-8558-412-7. S. 185.
↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 271.
↑ ^a ^b ^c Manuel Baumbach, Horst Sitta, Fabian Zogg. Griechische Kleinepik. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-31-1053-518-1. S. 8-9.
↑ ^a ^b Gabriele Hille-Coates. Ovid, Metamorphosen. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 2015. ISBN 978-36-4771-102-7. S. 17.
↑ Eva Kuťáková, Anežka Vidmanová-Schmidtová. Slovník latinských spisovatelů. Praha : Odeon, 1984. S. 243.
↑ Helen Lovatt. The Epic Gaze: Vision, Gender and Narrative in Ancient Epic. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0701-611-8. S. 163.
↑ Ralf Georg Czapla. Das Bibelepos in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-31-1026-377-0. S. 229.
↑ Jan Amos Komenský. Duchovní traktáty I / Duchovní traktáty II. Brno : Host, 2023. ISBN 978-80-2751-584-4. S. 367.

Literárny portál

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:185-1] yllion. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-8558-412-7. S. 185.

[:271-2] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 271.

[:8-9-3] Manuel Baumbach, Horst Sitta, Fabian Zogg. Griechische Kleinepik. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-31-1053-518-1. S. 8-9.

[:17-4] Gabriele Hille-Coates. Ovid, Metamorphosen. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 2015. ISBN 978-36-4771-102-7. S. 17.

[:243-5] Eva Kuťáková, Anežka Vidmanová-Schmidtová. Slovník latinských spisovatelů. Praha : Odeon, 1984. S. 243.

[:163-6] Helen Lovatt. The Epic Gaze: Vision, Gender and Narrative in Ancient Epic. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0701-611-8. S. 163.

[:229-7] Ralf Georg Czapla. Das Bibelepos in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-31-1026-377-0. S. 229.

[:367-8] Jan Amos Komenský. Duchovní traktáty I / Duchovní traktáty II. Brno : Host, 2023. ISBN 978-80-2751-584-4. S. 367.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]