Pšenica

	Pšenica
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Nadtrieda (superclassis)	jednoklíčkolistové (Monocotyledonopsida)
Trieda (classis)	ľalie (Liliopsida)
Podtrieda (subclassis)	podenkové (Commelinidae)
Rad (ordo)	lipnicotvaré (Poales)
Čeľaď (familia)	lipnicovité (Poaceae)
Rod (genus)	pšenica (Triticum)
Vedecký názov
	Triticum
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pšenica (na západe Slovenska neodborne aj žito; lat. Triticum) je rod obilnín z čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych zvierat (jadrové krmivo).

V celosvetovom meradle je pšenica na druhom mieste v objeme ročnej produkcie, na prvom mieste je kukurica a na treťom mieste ryža.

Druhy a odrody

Rod pšenica (Triticum) sa delí na:

1. diploidné pšenice (2n-14)
2. tetraploidné pšenice (4n-28)
3. hexaploidné pšenice (6n-42)

Každý poddruh možno ďalej rozdeliť na tri typy:

bezplevnaté, čiže nahé (s pevným klasovým vretenom a zrnom ležiacim voľne v plevách)
plevnaté pšenice (lámavým klasovým vretenom a zrnom pevne uzatvorenom v plevách)
divé pšenice (s lámavým klasovým vretenom a plevnatým zrnom)

Klas pšenice je zložený z viackvetných kláskov. Klásky sú umiestnené v jednotlivých článkoch klasového vretena. Sú jedno-, dvoj- až 7-kveté, z nich sú spravidla jedno- až 4-plodné.

Druhy:

Pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum)
Pšenica tvrdá:(Triticum durum)
Pšenica špalda:(Triticum spelta)

Produkcia

Najväčšími producentmi pšenice na svete je EÚ, Čína, India, USA a Rusko. Čína a India produkujú najmä pre vlastnú spotrebu a preto najväčšími exportérmi je USA, EÚ, Rusko, Kanada a Austrália.

Top producenti pšenice 2009
Krajina	Produkcia (mil. ton)
EU27	138
Čína	115
India	81
Rusko	62
USA	60
Kanada	27
Pakistan	24
Austrália	23
Ukrajina	21
Turecko	18
Svet spolu	680
Zdroj: USDA^[1]

Obchodovanie

Na slovensku sú 4 subjekty ktoré obchodujú so pšenicou: Poľnohospodári, obchodníci, mlyny a iní spotrebitelia a vláda. Trh s pšenicou sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava. Trhové ceny pšenice sú uvádzané na webovej stránke burzy, ďalej pri burze zasadá každé 2 týždne Cenový burzový výbor a určuje trhovú cenu pšenice 2 týždne spätne, aktuálnu, predpokladanú 2 týždne dopredu a predpokladanú trhovú cenu o 3 mesiace dopredu.^[2] Poľnohospodárska platobná agentúra robí dotazníkový prieskum trhu a zverejňuje ju v správe ATIS. Ďalším miestom pre nákup alebo predaj pšenice sú inzertné portály.

Štandardy

STN 46 1200-2: Pšenica kŕmna
STN 46 1100-2 A: Pšenica potravinárska letná
STN 46 1100-2 B: Pšenica potravinárska letná
STN 46 1100-2 E: Pšenica potravinárska letná
STN 46 1100-3 B: Pšenica tvrdá (triticum durum)

Pšenica je naša najdôležitejšia obilnina. Zo semena – zrna – sa mletím vyrába krupica a biela múka na pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárenských výrobkov. Zo zrna raže sa získava ražná múka. Z nej sa vyrába tmavý pšenično-ražný chlieb, pečivo a perníky.

Referencie

↑ Najväčší producenti Pšenice na svete . USDA, . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}
↑ Cenový burzový výbor . Komoditná burza Bratislava, . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pšenica
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pšenica
Wikislovník ponúka heslo Pšenica

Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Najväčší producenti Pšenice na svete . USDA, . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}

[2] Cenový burzový výbor . Komoditná burza Bratislava, . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}

[1]

[2]