Jedľa
Jedľa biela
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae,Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina nahosemenné (Gymnospermae) Oddelenie borovicorasty (Pinophyta) Trieda (classis) borovicorasty (Pinopsida) Čeľaď (familia) borovicovité (Pinaceae) Rod (genus) jedľa (Abies)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Jedľa (lat. Abies) je rod stromov z  čeľade borovicovité (Pinaceae), podčeľade jedľovaté (lat. Abietoideae).

Do druhej polovice 19. storočia sa rod jedľa (Abies) často chápal širšie než dnes; konkrétne buď zahŕňal obsah dnešných rodov jedľa (Abies) , smrek (Picea), jedľovec (Tsuga), duglaska (Pseudotsuga) a prípadne aj jedľovček (Keteleeria), alebo zahŕňal celé dnešné podčeľade jedľovaté (Abietoideae) a smrekovcovaté (Laricoideae) (prípadne okrem rodu céder) z čeľade borovicovité.^{[1][2][3][4][5][6]}

O zámene pojmov Abies a Picea vyskytujúcej sa v literatúre do 19. storočia pozri v článku smrek obyčajný.

Vedecký názov rodu Abies pochádza z latinského výrazu pre jedľu - abies. Možno súvisí so starogréckym označením jedle a iných vzhľadovo podobných ihličnanov ako ἄβιν (abin), ale táto súvislosť nie je istá, môže ísť aj o prevzatie z nejakého staršieho neindoeurópskeho jazyka.^[7] Skôr uvádzanými etymologickými možnosťami sú latinské abeo v zmysle „prekračujem, presahujem“ podľa toho, že jedľa patrí k najvzrastnejším európskym drevinám a výškovo často prerastá okolité stromy. Výšku značí aj grécky výraz pre jedľu – ελάτη (elaté).^[8]

Rod je rozšírený na severnej pologuli, prevažne v Severnej Amerike, strednej a juhovýchodnej Európe, v Stredomorí a vo východnej Ázii. V strednej Európe je pôvodným druhom iba jedľa biela (Abies alba).

Ťažisko druhového bohatstva jedlí leží vo východnej Ázii a na západe Severnej Ameriky, kde patria k dôležitým lesotvorným drevinám, tvoriacim zmiešané aj jednodruhové porasty. V južných oblastiach miestami vystupujú až k hornej hranici lesa.

Podľa paleobotanických objavov sú jedle známe už z obdobia eocénu, teda starších treťohôr, rod ako taký vznikol asi na konci druhohôr.^[9]

Jedle dorastajú spravidla výšku 10–60 metrov, niektoré druhy výnimočne aj vyše 80 metrov a dožívajú sa veku aj 700–800 rokov.^[10]

Kmeň má hladkú kôru, meniacu sa v starobe na tenkú rozpukanú borku, pri niektorých druhoch v mladosti so živicovými pľuzgierikmi. Kmeň je hrubý až 0,5 – 4 m. Koruna je kužeľovitá.

Ihlice sú sploštené, typicky na vrchole tupo zaoblené a ľahko vykrojené, na spodnej strane obyčajne s dvoma belavými prúžkami; to však neplatí pre všetky druhy. Na rozdiel od smreka nevyrastajú na listových vankúšikoch a vetvičky sú preto hladké. Sú umiestnené v jednej rovine alebo okolo vrchnej polovice vetvičky. Tvar ihlíc a ich postavenie na vetvičke sú významným druhovo určovacím znakom.

Šišky (na rozdiel od smreka obyčajného) na vetvách nevisia nadol, ale vyrastajú vzpriamene a v zrelosti sa rozpadajú na stromoch. Sú valcovité rozpadavé, dlhé 5 – 25 cm. Po rozpadnutí šišky sa uvoľnia okrídlené semená.

Drevo jedlí patrí medzi mäkké drevá a neobsahuje živicu, v hospodárstve je cenené menej než podobné smrekové drevo. Mnoho druhov má značný sadovnícky význam, využitie majú aj aromatické esenciálne oleje a živica. Jedľa patrí k najobľúbenejším vianočným stromčekom.

Zahŕňa v závislosti od autora 40–50 druhov. Identifikácia druhov je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, a habituse.

Najznámejšie druhy sú^[11]:

• jedľa biela (Abies alba)
• jedľa balzamová (Abies balsamea)
• jedľa grécka (Abies cephalonica)
• jedľa srienistá/jedľa kolorádska (Abies concolor)
• Abies forrestii
• jedľa obrovská (Abies grandis)
• jedľa nikkoská/jedľa nikko (Abies homolepis)
• jedľa kórejská (Abies koreana)
• jedľa plstnatoplodá (Abies lasiocarpa)
• jedľa nádherná (Abies magnifica)
• jedľa Nordmannova/jedľa kaukazská^[12] (Abies nordmanniana)
• jedľa alžírska (Abies numidica)
• jedľa španielska (Abies pinsapo)
• jedľa vznešená/jedľa ušľachtilá^[13] (Abies procera)
• jedľa Veitchova (Abies veitchii)

Z týchto druhov na Slovensku je pôvodná iba jedľa biela^[14].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľa (rod)
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľa (rod)

• Naša príroda.  : Reader´s Digest Výběr, 2006. ISBN 8088983037.
• ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fir na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku jedle na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).