Bulharčina (български, bălgarski)
Štáty	Bulharsko a okolité regióny
Región	Balkán
Počet hovoriacich	12 miliónov
Poradie	88
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Slovanské jazyky Južnoslovanské jazyky
Písmo	Cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk	Bulharsko
Regulátor	nie je
Jazykové kódy
ISO 639-1	bg
ISO 639-2	bul
Wikipédia
Adresa	bg.wikipedia.org
Pomenovanie	Уикипедия, свободната енциклопедия (Slobodnata encyklopedija)
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že v stredoveku na Balkáne žijúce slovanské kmene postupne splynuli s turkickými protobulharskými kmeňmi, ktoré boli pôvodom zo strednej Ázie, ktorých jazyk bol odlišný od slovanských jazykov. Protobulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Na zápis bulharčiny sa v období Prvej bulharskej ríše používala hlaholika, ktorú vytvoril Konštantín Filozof okolo roku 862. Od 9. storočia sa začala používať cyrilika. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes používanej podoby.

Rozdiely v zápise a výslovnosti medzi bulharčinou a ruštinou:

• Е/е sa v bulharčine číta ako a nie ako v ruštine .
• Щ/щ sa v bulharčine číta ako a nie ako v ruštine .
• Ъ/ъ (голям ер – veľký jer) sa v bulharčine číta ako neurčitý vokál , zatiaľ čo v ruštine sa nečíta, slúži ako pravopisný znak (tvrdý znak).

Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ , ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.

Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.

Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť:
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб , любов , шофьор . Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.

V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад , здрав , хляб , вдовство .
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба , анекдот , сеитба .

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z bulharskej cyriliky do latinky

Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:

• eliminácia skloňovania mien;
• vývin určitého člena s príponou;
• neprítomnosť neurčitku slovesa;
• zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
• rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

• ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
• neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
• gramatické kategórie

Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:

• Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.

• Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.

• Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.

• Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.

Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.

Hlaholika

Starobulharská cyrilika

Súčasná bulharská abeceda

Veľký jer ъ sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).

Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

• Balkánska jazyková únia
• Bulharistika
• Literatúra Bulharska

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharčina
• Wikislovník ponúka heslo Bulharčina

• Prehľad bulharskej gramatiky^{nefunkčný odkaz}
• Štúdium bulharčiny online
• Materiály pre štúdium bulharčiny Archivované 2004-02-19 na Wayback Machine
• O bulharčine v databáze Ethnologue (po anglicky)
• Bulharsko-anglický / anglicko-bulharský slovník