A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Trebišov | |
mesto | |
Andrášiovský kaštieľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Vodný tok | Trnávka |
Nadmorská výška | 109 m n. m. |
Súradnice | 48°38′01″S 21°43′02″V / 48,633611°S 21,717222°V |
Rozloha | 70,16 km² (7 016 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 22 890 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 326,25 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1204/1254 |
Primátor | Marek Čižmár[3] (nezávislý) |
PSČ | 075 01 |
ŠÚJ | 528099 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad M. R. Štefánika 862/204 075 01 Trebišov |
E-mailová adresa | trebisov@trebisov.sk |
Telefón | 056 / 671 33 39 |
Fax | 056 / 672 66 68 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Trebišov | |
Webová stránka: trebisov.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Trebišovčan[4]
|
Trebišov (maď. Tőketerebes, nem. Trebischau) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Polohopis
Okolie Trebišova predstavuje prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, lužné lesy s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality.
Trebišov ako centrum južného Zemplína sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Nachádza sa v nadmorskej výške 109 m zväčša na pravom brehu potoka Trnávka, prítoku Ondavy.
Mestom vedie cesta I/79 (Vranov nad Topľou – Slovenské Nové Mesto), ako aj železničné trate Trebišov – Vranov nad Topľou a Michaľany – Łupków. Cez Trebišov je vedená aj širokorozchodná trať do Košíc. Mesto leží 35 km východne od Košíc, 10 km južne od Sečoviec, 20 km juhozápadne od Michaloviec a 25 km severne od pohraničného Nového Mesta pod Šiatrom.
Časti mesta
- Mestské časti: Milhostov, Nový Majer, Olšina
- Sídliská: Juh, Sever, Stred
- Ostatné časti: Vojenské Lúčky, Nová Koronč, Paričov, Stará Koronč
- Osady: Čeriaky, Sady
Najväčšie ulice
- M.R.Štefánika
- Komenského
- Berehovská
- Varichovská
Podnebie
Priemerné počasie pre Trebišov (1931 – 1960) | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | |||||||||||||
Priemerná denná teplota °C (°F) | -3.8 (25) |
-1.9 (29) |
3.2 (38) |
9.5 (49) |
15 (59) |
18.2 (65) |
20.3 (69) |
19.4 (67) |
15.3 (60) |
9.3 (49) |
3.9 (39) |
-0.5 (31) |
8,6 (47) |
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | |||||||||||||
Zrážky mm (palce) | 30 (1.18) |
26 (1.02) |
25 (0.98) |
38 (1.5) |
59 (2.32) |
76 (2.99) |
70 (2.76) |
70 (2.76) |
43 (1.69) |
42 (1.65) |
47 (1.85) |
39 (1.54) |
565 (22,24) |
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011[5] |
Symboly mesta
Mestské symboly sú:
- erb mesta Trebišov,
- vlajka mesta Trebišov,
- pečať mesta Trebišov,
- mestské insígnie
Erb mesta tvorí v modrom neskorogotickom štíte z veľkého položeného a prevráteného strieborného lemeša vyrastajú tri zlaté bezosté klasy sprevádzané dvoma zlatými hviezdičkami, vpravo hore menšie ľavošikmo sklonené strieborné čerieslo. Najstarším historickým prameňom erbu mesta je pečatidlo z roku 1695, v štíte ktorého sú figúry čeriesla, lemeša, klasov a hviezdičiek. Staršou podobou erbu mesta je predloha pochádzajúca z 15. storočia, ktorá dokazuje používanie pečate Trebišova s vyobrazením obrazu Panny Márie.
Mestská vlajka pozostáva z pravidelne sa dvakrát opakujúcich troch pozdĺžnych pruhov vo farbe bielej, žltej a modrej. Vlajka je zakončená dvoma cípmi.
Pečať mesta Trebišov tvorí erb mesta Trebišov s kruhopisom: „MESTO TREBIŠOV".
Insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Trebišov. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri: -slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, -iných významných slávnostných príležitostiach, -občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.
Symboly mesta Trebišov sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky, ktorého agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR pod signatúrou HR: T-5/1991.
Prvá písomná zmienka o meste: 1254
Obyvateľstvo
K meste Trebišov tvoria väčšinu obyvateľstva príslušníci slovenskej národnosti. Z menšín má výraznejšie zastúpenie rómska menšina. Po náboženskej stránke je zloženie obyvateľstva pestrejšie. V meste žijú okrem rímskokatolíkov aj veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi a tiež evanjelici a. v., reformovaní, Jehovovi svedkovia a členovia iných náboženských spoločenstiev. V meste je aj monastier baziliánov.
Etnické zloženie obyvateľstva
(podľa údajov z roku 2001)
- Slováci – 86,86 %
- Rómovia – 8,87 %
- Maďari – 1,75 %
- Česi – 0,64 %
- Ukrajinci – 0,18 %
- Rusíni – 0,17 %
iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
(podľa údajov z roku 2001)
- rímskokatolíci – 52,60 %
- gréckokatolíci – 24,93 %
- bez vyznania – 10,85 %
- pravoslávni – 2,11 %
- iní (reformovaní, evanjelici a. v., Jehovovi Svedkovia,…)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Hrad Parič, torzo vodného hradu založeného pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Išlo o tehlovú stavbu, ktorá je dnes súčasťou parku andrášiovského kaštieľa. V 15. storočí patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. Hrad zanikol po roku 1684 v súvislosti s dobytím vojskami Imricha Tököliho a jeho následným vyhodením do vzduchu. V rokoch 1972 – 1975 bol archeologicky preskúmaný, pričom boli objavené fragmenty stredovekej keramiky a kachlíc.[6]
- Andrášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1786. Kaštieľ nechal vybudovať Imrich Čáki, na stavbu bol údajne použitý materiál zo zničeného hradu Parič. Koncom 19. storočia bol kaštieľ upravený v duchu neorenesancie. Zariadenie kaštieľa bolo v roku 1914 prevezené do iných andrášiovských sídiel v Budapešti a Tiszadobe. V rokoch 1949 – 1978 slúžil ako nemocnica s poliklinikou. V nasledujúcom období prešiel obnovou.[7] Priečelie kaštieľa má stredný trojosový rizalit s portikom so združenými stĺpmi, ukončený monumentálnym štítom s prelamovanou rímsou a erbom Čákiovcov. Na nárožiach sa nachádzajú vežice kryté kopulou. Fasády sú členené lizénami a kvádrovaním na prízemí a pilastrami na poschodí. V súčasnosti v kaštieli sídli vlastivedné múzeum. Súčasťou areálu kaštieľa je rozsiahly krajinársky park a francúzska záhrada. Zachovali sa aj hospodárske budovy, jazdiareň, čeľadník a maštale.
- Mauzóleum Júliusa Andrášiho, neogotická stavba na pôdoryse štvorca s polygonálnym záverom z roku 1893. Autorom stavby je nemecký architekt Arthur Meining. V interiéri sa nachádza sarkofág grófa Júliusa Andrášiho od budapeštianskeho sochára Juraja Zalu.[8] Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta. Stavba je ukončená bohatou atikou a osemuholníkovou helmicou.
-
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk