Theotokos - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Theotokos
Theotokos je tiež typ ikony: tu je jedna z najslávnejších, znázorňujúcich Máriu ako Bohorodičku – Bogorodica Vladimirskaja, 12. storočie

Theotokos (novogr. θεοτόκος, rus. БогородицаBogorodica, lat. Dei Genitrix alebo menej často, no etymologicky ekvivalentnejšie Deipara[1] či Mater Dei[2]) je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista. V slovenskom preklade znamená „nositeľka Boha“, „Božia rodička“, resp. Bohorodička. Ide o ranokresťanský titul, ktorý bol oficiálne schválený Efezským koncilom v roku 431 ako dogma.[3] Pojem uznávajú katolícke aj ortodoxné cirkvi (grécke aj orientálne), nestoriáni ho odmietli používať.[4]

História pojmu

Pojem matky boha/bohov pôvodne odkazoval na starovekú egyptskú bohyňu Eset (Isis).[3] Pohanský kult matky bohov mal však iný charakter ako kresťanský pojem Theotokos.[2] V kresťanstve sa prvýkrát objavil v niekedy v 3. storočí v tropári Sub tuum praesidium a textoch Hyppolyta Rímskeho.[3] Ekvivalentné pojmy použil aj Origenes.[5] Pojem v spore s ariánmi použil aj egyptský teológ a svätec Atanáz Veľký a Gregor Naziánsky ho dokonca považoval za jeden zo základov kresťanskej viery.[3] Samotné uctievanie Márie ako Bohorodičky má pôvod v 3. storočí v Egypte.[6] Podľa svätého Efréma Sýrskeho bol titul prvýkrát použitý v Biblii Alžbetou ktorá Márii povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1:43).[2]

Opačný názor zastávali niektorí predstavitelia antiochijskej školy, ktorí Máriu uznávali iba v zmysle matky ľudskej Kristovej podstaty. Hlavný propagátor tejto myšlienky, konštantínopolský patriarcha Nestorios argumentoval, že Mária ako stvorená bytosť nemôže byť nositeľkou nestvoreného Boha a že titul Máriu zbožšťuje. Druhá Božská osoba tak do Ježiša mala zostúpiť. Titul nepoužívali podľa neho ani raní cirkevní otcovia a koncily. Ako kompromis preto navrhol pojmy starogr. Χριστοτόκος – Christotokos (nositeľka Krista) alebo starogr. Θεοδόχος – Theodochos (prijímateľka Boha).[3][5]

Spor vyvolal značné polemiky a proti antiochijskej škole sa ostro ohradila jej rivalská škola v Alexandrii a tamojší patriarcha Cyril Alexandrijský.[3] Odmietnutie titulu Bohorodičky totižto chápal ako útok na jednotu Božstva a ľudstva v Ježišovi Kristovi. V Máriinom lone sa podľa Cyrila spojenie medzi Bohom a ľudstvom sa stáva realitou, ktorej konečným cieľom je obnova a posvätenie všetkého stvorenia v Bohu. V súlade s tým je podľa neho uznanie Márie ako Bohorodičky zárukou proti kacírskemu vnímaniu christologického zväzku.[6] Nestoriovu teológiu odsúdil tiež pápež Celestín I. a následne aj Efezský koncil.[3] Efezský koncil zároveň jasne deklaroval Máriin titul Bohorodičky (Theotokos) a dogma sa stala základným kameňom nasledujúcej ortodoxnej christológie. V jej duchu sa následne niesli aj ustanovenia Chalcedónskeho a ďalších ekumenických koncilov.[6] Márii ako Bohorodičke bola vzdávaná zvláštna úcta a bola (a je) vnímaná ako prvá medzi svätými či ako prvá učeníčka Krista. Kult Bohorodičky našiel bohatú odozvu v kresťanskej (a najmä byzantskej) literatúre a umení. Významné miesto vo východnom kresťanstve má hymnus Akatist k Presvätej Bohorodičke.[7]

Theotokos v umení

Keďže kresťanstvo v zásade odmieta modlárstvo (idolatriu), bývajú vyobrazenia Márie spravidla spájané s jej titulmi, ktoré nesú hlbší teologický význam. Jedným z najčastejších typov zobrazenia Márie je práve Mária ako Bohorodička. Zvýrazňuje sa pri tom jej úloha v živote Ježiša Krista (Boha) a v dejinách spásy. Na kresťanskom Východe ide najmä o ikony a Mária je na nich zväčša zobrazovaná s dieťaťom (Ježišom). Ako inskripcia sa používajú písmená MP ΘY – Métér Theou (Matka Božia). Podľa jednotlivých detailov (držanie Krista, ich vzájomná interakcia a iné) sa rozlišuje viacero typov ikon Theotokos. Patrí medzi ne napríklad:[7][6][8]

  • Theotokos Hodegetria (Ukazujúca cestu), asi najrozšírenejší typ v byzantskej ikonografii, existuje niekoľko podtypov (Dexiokratousa, Psychosostria, Peribleptos, tou Pathous (Utrpenia), Amolyntos, Orans, Eleusa a i). Z nich pomerne známou je Theotokos Eleusa (Milujúca či Milostivá), ktorá má takisto viacero variantov (Glykofilousa - Sladko bozkávajúca, Gorgoepikoos, Episkepsis,...).
  • Theotokos Galaktotrofousa (Kojaca)
  • Theotokos Nikopoios (Víťaziaca; podľa konštantínopolského chrámu aj Theotokos Blachernitissa alebo Episkepsis)
  • Theotokos Platytera (Širšia než nebesia)
  • Theotokos Kyriotissa (podľa monastiera Kyrou)
  • Theotokos Paraklésis (Prímluvnica), je vyobrazenie bez Krista, má viacero podtypov (Hagioritissa, Kechiritomene - Milostiplná)

Referencie

  1. Theotokos In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1607 – 1608. (po anglicky)
  2. a b c The Church and Mary. Ed. R. N. Swanson. Zväzok 39. Woodbridge : Boydell Press, 2004. (Studies in Church History.) ISBN 0954680901. S. 22, 25, 28.
  3. a b c d e f g THEOTOKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2070. (po anglicky)
  4. Theotokos In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.
  5. a b THEOTOKOS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:772. (po anglicky)
  6. a b c d Theotokos, the Blessed Virgin In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 594 – 599. (po anglicky)
  7. a b MARY, THE VIRGIN, CLUSTER In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 773 – 774. (po anglicky)
  8. Matka Boží In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 307 – 308.

Ďalšia literatúra

  • O'CARROLL, Michael. Theotokos: A Theological Encyclopedia of the Blessed Virgin Mary. Eugene, Oregon : Wipf and Stock Publishers, 2000. ISBN 1-57910-454-1.
  • The Cult of the Mother of God in Byzantium: Texts and Images. Ed. Leslie Brubaker, Mary B. Cunningham. London, New York : Routledge, 2016. 306 s. (Birmingham Byzantine and Ottoman studies.) ISBN 9780754662662.
  • PENTCHEVA, Bissera V. Icons and Power: The Mother of God in Byzantium. University Park, PA : Pennsylvania State University Press, 2014. 312 s. ISBN 978-0-271-06400-0.
  • SCHMEMANN, Alexander. The Celebration of Faith: The Virgin Mary. Vol. 3. Crestwood, New York : St Vladimir’s Seminary, 2001. ISBN 0-88141-141-8.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theotokos

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Theotokos





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk