Spoluhláska - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Spoluhláska

Spoluhláska alebo konsonant je hláska, ktorá:

  • z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
  • z akného hľadiska: má nízku mieru sonórnosti (nižšiu ako samohláska) a má šumovú (neperiodickú) zložku
  • z gramatického hľadiska: nie je slabikotvorná

Základné pomocné znaky vo fonetike

  • hláska sa značí
  • fonéma sa značí // (fonéma je pojem podobný pojmu hláska, ale nie je s ním zhodný - pozri fonéma)
  • písmeno sa značí bez akýchkoľvek zátvoriek, alebo sa značí <> (pričom niekedy sa rozlišuje < > na označenie grafu a « » na označenie grafémy)

Slovenčina

Zoznam a transkripcia

Spoluhlásky (=spoluhláskové zvuky)

V slovenčine existujú nasledujúce spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskové zvuky), čiže spoluhláskové hlásky:[1][2]

, , , , , , , , , , (<ch>), (<ch>), , (<j>), (<j>, <i>), , , (<l>), , , m, m (<m>), n, ȵ (<n>), ŋ (<n>), n (<n>), ň, p, r, r̥ (<r>), ŕ, s, š, t, ť, w (<v>), v (<v>, <w>), ŭ (<v>, <w>, <u>), z, ž

Ak znak hlásky nie je zhodný s príslušným písmenom (t.j. s tzv. spoluhláskovým písmenom), je v tomto zozname príslušné písmeno uvedené v okrúhlej zátvorke (napr. hláske v zodpovedajú písmená <v> a <w>). Väčšina uvedených hlások je zároveň fonémou; ak by sme pracovali s fonémami písali by sme teda /b/, /c/ atď. Tento článok pracuje iba s hláskami.

V tomto zozname je použitá bežná slovenská fonetická transkripcia. Existujú varianty tejto transkripcie a okrem toho existuje alternatívna transkripcia podľa IPA. Podrobnosti o týchto iných transkripciách a o fonémach pozri v článku Fonetika a fonológia slovenčiny.

Spoluhláskové písmenáupraviť | upraviť zdroj

V slovenčine existujú tieto spoluhláskové písmená (=spoluhláskové grafémy, nepresne označované ako spoluhlásky):

b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.

Alternatívne (pozri vyššie) by sme tu mohli písať <b> či «b», <c> či «c» atď.

Osobitné postavenie tu majú znaky i a u, ktoré sú inak primárne samohláskovými písmenami, ale v určitých postaveniach vyjadrujú spoluhlásky, a to ĭ (napr. v slove detail) a ŭ (napr. v slove peknou).

Deleniaupraviť | upraviť zdroj

Tabulárny prehľad niektorých základných deleníupraviť | upraviť zdroj

Nižšie uvedená tabuľka je jednou z mnohých možností tabuľkového zobrazenia niektorých tradičných delení spoluhlások spisovnej slovenčiny. Spoluhlásky sú vyjadrené pomocou slovenskej transkripcie (ekvivalenty v IPA pozri v článku Fonetika a fonológia slovenčiny). Tabuľka pochádza primárne z (Kráľ a Sabol 1989).

bilabiálne
(= oboj-
perné,
perno-
perné)
labio-
dentálne
(= perno-
zubné)
pre-
alveolárne
(= predo-
ďasnové,
alveolárne v už. zmysle,
ďasňové v už. zmysle)
post-
aveolárne
(= zadoďasnové)
palatálne
(= tvrdo-
podnebné,
predo-
podnebné,
mäkké)
velárne
(=mäkko-
podnebné,
zado-
podnebné)
laryn-
gálne
(=hrta-
nové)
 
neznelé párové (čisto) šumové p f t s c     š č ť k x   ústne
znelé šumovo-tónové b     w d z ʒ     ž ǯ ď     g ɣ h
nepárové                         ʝ
j
     
tónové
(=zvučné,
sonórne)
  ŭ   v       r

ŕ
l

ĺ
      ľ ĭ      


m ɱ n ȵ ň ŋ n nosové
Z Ú-V Z Ú-V Z Ú-V Ú-K Ú-B Ú-V Z Ú-B Ú-V Z Ú-V Ú-V  

Vysvetlivka skratiek:
Delenie spoluhlások podľa miesta artikulácie:

  • Z = záverové spoluhlásky (=okluzívy)
  • ZÚ = záverovo-úžinové spoluhlásky (=polozáverové spoluhlásky, afrikáty)
  • Ú = úžinové spoluhlásky v širšom zmysle (=konstriktívy v širšom zmysle):
    • V = vlastné úžinové spoluhlásky (=úžinové spoluhlásky =konstriktívy v užšom zmysle) a nosové úžinové spoluhlásky
    • B = bokové spoluhlásky (=laterály)
    • K = kmitavé spoluhlásky (=vibranty)

Delenie podľa účasti hlasu (teda podľa párovosti a znelosti)[3]upraviť | upraviť zdroj

párové nepárové
znelé spoluhlásky b d ď g ʒ ǯ w z ž ɣ,h m m n ȵ ŋ n ň l ĺ ľ r ŕ v ŭ j ʝ ĭ
neznelé spoluhlásky p t ť k c č f s š x

De facto do tabuľky medzi párové spoluhlásky patrí aj zvuk písmena x, t.j. gz (znelé) - ks (neznelé); tento zvuk (teda ks či gz) však nie je jedna (spolu)hláska, ale dve (spolu)hlásky vedľa seba.

Delenie podľa zvučnostiupraviť | upraviť zdroj

  • sonóry (zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. polosamohlásky: i, u.
  • nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky

Delenie podľa spôsobu artikulácieupraviť | upraviť zdroj

úžinové spoluhlásky f v s z c dz š ž č j ch h
záverové spoluhlásky p b m t d n ť ď ň k  1   

Zo záverových sú m, n, ň tzv. nosové spoluhlásky

Pravopisné delenie spoluhláskových písmenupraviť | upraviť zdroj

Spoluhláskové písmená (nepresne nazývané spoluhlásky)[4][5]:

  • tvrdé spoluhlásky: Toto sú tie spoluhláskové písmená, po ktorých sa píše v domácich slovách y (a nie i). Sú to: d, t, n, l, k, g, h, ch.
  • mäkké spoluhlásky: Toto sú tie spoluhláskové písmená, po ktorých sa píše v domácich slovách i (a nie y). Sú to: všetky spoluhlásky s mäkčeňom (čiže ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž) + c, dz, j. Treba poznamenať, že pred i/í (a e) sa namiesto ď, ť, ň, ľ píše d, t, n, l.
  • obojaké spoluhlásky: Toto sú tie spoluhláskové písmená, po ktorých sa píše v domácich slovách v niektorých prípadoch i (a nie y) a v iných prípadoch (v tzv. vybraných slovách) y (a nie i). Sú to: b, m, p, r, s, v, z, (f). Známa pomôcka na zapamätanie týchto spoluhlások sú prvé slová vety: Brat má pri robote svoje vlastné zvyky.

Odlišný je pojem mäkké spoluhlásky v pravom slova zmysle (t.j. mäkké spoluhláskové zvuky, nie mäkké spoluhláskové písmená), ktorý je iným označením pre palatálne spoluhlásky - porov. vo veľkej tabuľke vyššie.

Slabikotvornosťupraviť | upraviť zdroj

V slovenčine môžu byť niektoré spoluhlásky aj slabikotvorné, a teda z gramatického hľadiska samohláskami. Sú to r̥, ŕ, l̥ a ĺ. Hláska m je (podľa niektorých názorov) slabikotvorná len v slovách hm a hmkať.

Poznámkyupraviť | upraviť zdroj


Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

  1. Kráľ 2009, s. 38
  2. Pavlík 2004, s. 87–109
  3. Kráľ (2009, s. 40, 54)
  4. mäkké spoluhlásky; obojaké spoluhlásky; tvrdé spoluhlásky. in: Encyklopédia jazykovedy. 1993
  5. ORAVEC J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu pre školy. 1986, S. 7-17

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Spoluhláska





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk