Rádiové vlny - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rádiové vlny

Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Zemská atmosféra prepúšťa rádiové žiarenie s vlnovou dĺžkou 1 mm až 30 m (tzv. rádiové okno). Rádiové vlny v rozsahu 9 kHz až 3000 GHz sa používajú na prenos informácií v oboroch ako rozhlas, televízia, rádioamatérstvo alebo rádiom ovládaný model. Štúdiom vesmírneho rádiového žiarenia sa zaoberá rádioastronómia.

Komunikačné vlny

  • dlhé vlny (DV, 1-10 kilometrov);
  • stredné vlny (SV, 100-1000 metrov);
  • krátke vlny (KV, 10-100 metrov);
  • veľmi krátke vlny (VKV, 1-10 metrov) označované tiež ako VHF (z angl. Very High Frequency) je kmitočtové pásmo v rozmedzí 30 - 300 MHz genericky využívané v rozhlase, ale tiež používané ako najstaršie pásma analógovej televízie tzv. I. - II. pásmo, t.j. 1. - 12. kanál, 48 - 230 MHz;
  • ultrakrátke vlny (UKV, 10-1 decimetrov) označované tiež ako UHF (z angl. Ultra High Frequency) je kmitočtové pásmo v rozmedzí 300 - 3000 MHz, okrem toho, že ho všeobecne využívajú GSM technológie, sa tiež používa v oblasti pásma „novšej“ analógovej televízie tzv. IV. - V. pásmo, t.j. 21. - 69. kanál, 470 - 862 MHz;

Objav

Rádiové vlny prvýkrát predpovedala matematická práca vykonaná v roku 1867 škótskym matematickým fyzikom Jamesom Clerkom Maxwellom. Jeho matematická teória, ktorá sa teraz nazýva Maxwellove rovnice, predpovedala, že spojené elektrické a magnetické pole môže cestovať vesmírom ako „elektromagnetická vlna“. Maxwell navrhol, aby svetlo pozostávalo z elektromagnetických vĺn veľmi krátkej vlnovej dĺžky. V roku 1887 nemecký fyzik Heinrich Hertz demonštroval realitu Maxwellových elektromagnetických vĺn experimentálnym generovaním rádiových vĺn vo svojom laboratóriu a ukázal, že vykazujú rovnaké vlnové vlastnosti ako svetlo: stojaté vlny, lom, difrakcia a polarizácia. Taliansky vynálezca Guglielmo Marconi vyvinul prvé praktické rádiové vysielače a prijímače okolo rokov 1894–1895. Za rozhlasové práce dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1909. Rádiová komunikácia sa začala komerčne používať okolo roku 1900. Okolo roku 1912 pôvodný názov, „Hertzova vlna“ nahradil moderný výraz „rádiová vlna“.


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rádiové vlny





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk