Poliaci
Polacy

Christianizácia Poľska
Populácia
ca. 60 milionov [1]
Krajina s významnou populáciou
Poľsko    38 080 000[2]
USA 10 600 000 [3][4][5] Brazília 3 000 000 Nemecko 2 253 000 [6] Kanada 1 010 705 [7] Francúzsko 1 000 000 Spojené kráľovstvo 695 000 [8] Argentína 500 000 [9] Bielorusko 295 000 [10] Rusko 273 000 [11] Austrália 216 056 [12]
Jazyk(y)
Poľština, kašubčina, sliezština
Náboženstvo
Prevázne rímskokatolícka cirkev[13]
Príbuzné národy
Česi, Gorali, Kašubovia, Moravania, Slezania, Slováci, Lužickí Srbi

Poliaci (jednotné číslo v muž. rode Poliak, v ženskom rode Poľka; po poľsky Polacy) sú západoslovanský národ žijúci najmä v Poľsku. Ich odhadovaný počet na svete je 50 miliónov. Jazykom je poľština, písmom latinka, prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie. Poliaci žijú najmä na území Poľska a v niektorých štátoch v Pobaltí a východnej Európy. V 19. storočí, najmä po troch deleniach Poľska, veľa Poliakov z politických dôvodov emigrovalo do krajín západnej Európy a Severnej Ameriky (hlavne USA a Kanada). Neskôr (aj z ekonomických dôvodov) veľa Poliakov odchádza aj do Južnej Ameriky a Austrálie. V období násilných deportácií po okupácii východného Poľska Sovietskym zväzom sa mnoho Poliakov dostáva až na Sibír a do Kazachstanu. V novšom období veľa Poliakov odchádza do niektorých krajín západnej Európy (Írsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Španielsko...). Pomerne silná a kompaktná skupina Poliakov žije v Litve (6,7 %), kde žije najmä v hlavnom meste Vilnius a v jeho okolí. V Česku žije najviac Poliakov v Tešínsku (najmä vo väčších mestách).

História

Władysław I • Kopernik • Kochanowski • Krasicki • Kościuszko Staszic • Chopin • Łukasiewicz • Wieniawski • Prus Malczewski • Conrad • Zamenhof • Curieová-Skłodowská • Piłsudski Malinowski • Rejewski • Rotblat Sendler • Koprowski • Lem • Wajda • Wolszczan

Poliaci sú potomkovia slovanských kmeňov (tzv. poľských kmeňov), ktoré sú na území neskoršieho Poľska písomne doložené na juhu od 9. storočia na severe od 10. storočia. Archeologické nálezy z územia Poľska, ktoré možno považovať za jednoznačne slovanské (inak však nešpecifikované), pochádzajú už zo 6. storočia a podľa dnes prevládajúcich názorov jazykovedcov bolo východné Poľsko už predtým časťou slovanskej pravlasti.

Poľské kmene:

• Dolné Sliezsko: Dedošania, Bobrania, Trebovania, Slezania, Charváti (tí aj v Česku)
• Horné Sliezsko: Holasici (tí aj na Morave)
• Malopoľsko: Vislania (v 9. storočí súčasť Veľkej Moravy)
• SV od Malopoľska: Lachovia (Ledzania)
• Veľkopoľsko: Poľania (asi identický s kmeňmi uvádzanými Geografom Bavorským ako Lendizi a Glopeani)
• Stredné Povislie: Mazovčania
• poľské Pobaltsko: Pomorania (boli to pobaltsko-slovanské kmene)

Poliaci ako národ vznikli najskôr v 10. storočí zmiešaním vyššie uvedených kmeňov. Pomenovaní sú podľa hlavného kmeňa Poľanov. Ďalej pozri poľské dejiny. V 10. storočí prijali Poliaci rímskokatolícke náboženstvo a vytvorili pomerne silný štát, ktorý dokázal odolávať tlaku Nemeckej ríše. Určitý čas boli jeho súčasťou aj Morava a veľká časť územia dnešného Slovenska. Neskôr stratili Poliaci v prospech Nemeckej ríše niektoré územia na západe a severe krajiny (Sliezsko, Pomoransko, Mazursko), ktoré opäť získali až po porážke Nemecka v roku 1945. Poľské kráľovstvo viedlo dlhé zápasy s agresívnym Rádom nemeckých rytierov, ktorý spoločne s litovskými a ruskými vojskami porazili v slávnej bitke pri Grunwalde (1410) a dočasne zastavili agresívny pangermanizmus.Poľsko sa spojilo s Litovským veľkokniežatstvom a vytvorilo s ním spoločný štát. Reformácia sa v Poľsku veľmi neujala a Poliaci s Litovcami zostali rímskymi katolíkmi. Poľské vlastenectvo tak splynulo s katolicizmom a vytvorilo symbiózu, ktorá pomáhala Poliakom i Litovcom prežiť v neskorších ťažkých obdobiach útlaku. Poľský štát odolával tlakom protestantského Švédska a zastavil agresiu moslimských Turkov do Európy. Ján Sobiesky (poľský kráľ) porazil Turkov nielen na vlastnom území, ale v roku 1683 pomáhal zachraňovať Habsburskú ríšu pred tureckým nebezpečenstvom. Poľské vojská vtedy pomáhali vyháňať Turkov z okupovaného územia Uhorska. Poľsko-litovská únia bola v tomto čase jedným z najväčších štátov v Európe. Jej územie siahalo až k mestu Moskva a dotýkalo sa Čierneho mora. Patrilo mu územie Litvy, Bieloruska, časti Lotyšska, väčšiny Ukrajiny a časti Ruska. Paradoxne západné časti Poľska stále patrili Nemecku.

Vnútorné spory v Poľsku začali v 18. storočí zneužívať poľskí susedia (Rusko, Prusko a Rakúsko), ktorí si túto krajinu rozdelili v tzv. troch deleniach Poľska. Tento štát zmizol z mapy Európy na viac ako sto rokov. Na krátky čas ho obnovil Napoleon Bonaparte (ako Varšavské veľkokniežatstvo). Po Napoleonovom páde sa západ a sever Poľska stali súčasťou protestantského (evanjelického) Pruska, východ a stred krajiny (vrátane Varšavy) sa stal súčasťou pravoslávneho Ruska a juh s Krakovom sa stal súčasťou Rakúska. Spoločné rímskokatolícke náboženstvo sa stalo integrujúcim prvkom duchovnej jednoty poľského národa až do roku 1918, keď bol obnovený Poľský štát. Poliakom sa vtedy podarilo zastaviť agresiu ruských boľševikov (zázrak na Visle).
V roku 1939 sa začala novodobá kalvária poľského národa, keď si krajinu rozdelilo hitlerovské Nemecko a Stalinov Sovietsky zväz. Nacistická genocída si vyžiadala životy viac ako 6 000 000 Poliakov. Voči poľskému obyvateľstvu sa nemeckí okupanti správali zvlášť kruto. Drasticky bolo potlačené aj Varšavské povstanie, ktoré Nemci utopili v krvi. Poľsko bolo potom začlenené do sovietskeho bloku. Získalo historické poľské územia na západe a na severe (Sliezsko, Pomoransko, Mazursko, Gdansk), ale stratilo územia na východe (Ľvov, Brest, Grodno,...). Poliaci sa s komunistickým režimom nezmierili a niekoľkokrát to dali najavo (1956, 1981,...). Dokázali si udržať aj v tomto čase svoju rímskokatolícku vieru a v roku 1978 dali svetu prvého slovanského pápeža Jána Pavla II. Boli medzi prvými národmi, ktorí povedali socializmu nie.

Náboženstvo

Prevažná väčšina Poliakov (viac ako 90 %) sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Katolícka cirkev zohrávala a stále zohráva v živote Poliakov veľkú úlohu. Pomáhala udržať národné povedomie v období ohrozenia štátu (protestantskými Švédmi a moslimskými Turkami) a najmä v období útlaku po troch deleniach Poľska (protestantskí Nemci a pravoslávni Rusi). Svoju úlohu si splnila pri obrane národných záujmov v období nacistickej okupácie (v koncentračných táboroch zahynulo veľa katolíckych duchovných) a komunizmu. Ostatné náboženstvá majú iba marginálne postavenie (pravoslávni, evanjelici a. v., starokatolíci, iní) a tvoria iba malú časť obyvateľov.

Galéria

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o poľské príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poliaci

Referencie