Kosce

	Kosce
	410 – 0 mil. Devón – súčasnosť PreЄ Є O S D K P T J K Pg N
	; Kosec domový (Opilio parietinus), bežný druh na území Slovenska.
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	článkonožce (Arthropoda)
Oddelenie	bezhryzadlovce (Amandibulata)
Podkmeň (subphylum)	klepietkavce (Chelicerata)
Trieda (classis)	pavúkovce (Arachnida)
Rad (ordo)	kosce (Opiliones)
Vedecký názov
	Opiliones; Sundevall, 1833
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Kosce (Opiliones) je rad pavúkovcov. V apríli 2017 bolo známych viac ako 6 650 po celom svete^[1], ale celkový počet druhov môže prerásť cez 10 000.^[2] Rad kosce obsahuje päť podradov: Cyphophthalmi, Eupnoi, Dyspnoi, Laniatores, a od roku 2014 aj Tetrophthalmi.^[3]^[4]

Kosce sa nachádzajú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Zachované fosílie staré 400 miliónov rokov sa našli v rohovci blízko škótskej dedinky Rhynie. 305 miliónov staré fosílie z Francúzska, ktoré vyzerajú prekvapujúco moderne, indikujú, že základný tvar ich tiel sa vyvinul veľmi dávno^[5] a, aspoň v niektorých taxónoch, sa odvtedy zmenil veľmi málo.

Ich fylogenetická pozícia v rámci pavúkovcov je sporná: ich najbližší príbuzní môžu byť roztoče (Acari) alebo podtrieda Dromopoda (šťúry, šťúriky a solifúgy).^[6] Hoci sa povrchne podobajú, sú často nesprávne identifikované ako pavúky (rad Araneae), kosce sú odlišný rad, ktorý nie je úzko spätý s pavúkmi. Majú dva páry dlhých končatín. Môžu sa ľahko odlíšiť od pavúkov s dlhými nohami svojim celistvým telom a jedným párom očí v strede cefalotoraxu (hlavohrude). Pavúky majú výrazné brucho, ktoré je oddelené od cefalotoraxu zúžením a majú tri až štyri páry očí, zvyčajne okolo okrajov cefalotoraxu.

Kosce na Slovensku

Na území Slovenska bolo do roku 2010 známych 33 druhov koscov^[7], v roku 2014 už 35 druhov^[8] (iný zdroj uvádza 50 druhov^[9]). V ľudský obydliach je bežný kosec domový (Opilio parietinus). V lesoch a lúkach je to kosec rožkatý (Phalangium opilio). Medzi najväčšie patrí horský druh kosec obrovský (Gyas titanus) a kosec klepietkár (Zachaeus crista) z lesov južného Slovenska^[9].

Referencie

↑ KURY, Adriano B.. Classification of Opiliones . . Dostupné online.
↑ Glauco Machado, Ricardo Pinto-da-Rocha & Gonzalo Giribet. Harvestmen: the Biology of Opiliones. Ed. Ricardo Pinto-da-Rocha, Glauco Machado & Gonzalo Giribet. : Harvard University Press, 2007. ISBN 0-674-02343-9. What are harvestmen?, s. 1 – 13.
↑ GARWOOD, Russell J.; SHARMA, Prashant P.; DUNLOP, Jason A.. A Paleozoic Stem Group to Mite Harvestmen Revealed through Integration of Phylogenetics and Development. Current Biology, 2014, s. 1017 – 1023. Dostupné online . DOI: 10.1016/j.cub.2014.03.039. PMID 24726154.
↑ TEPPER, Fabien. Ancient four-eyed wonder resolves daddy longleg mystery. Christian Science Monitor, April 11, 2014. Dostupné online .
↑ GARWOOD, Russell J.; DUNLOP, Jason A.; GIRIBET, Gonzalo. Anatomically modern Carboniferous harvestmen demonstrate early cladogenesis and stasis in Opiliones. Nature Communications, 2011, s. 444. Dostupné online . DOI: 10.1038/ncomms1458. PMID 21863011.
↑ SHULTZ, J. W.. Evolutionary morphology and phylogeny of Arachnida. Cladistics, 1990, s. 1 – 38. DOI: 10.1111/j.1096-0031.1990.tb00523.x.
↑ MIHÁL, Ivan; ANTALOŠ, Boris. SLOVENSKÉ MENOSLOVIE KOSCOV (ARACHNIDA, OPILIONES) ZAZNAMENANÝCH NA SLOVENSKU . saraslibr.mesostigs.eu, . Dostupné online. Archivované 2018-10-02 z originálu. Folia faunistica Slovaca, 16 (1): 27 – 29
↑ Šestáková A & Mihál I, 2014: Carinostoma elegans new to the Slovakian harvestmen fauna (Opiliones, Dyspnoi, Nemastomatidae). Arachnologische Mitteilungen, 48: 16 – 23.
↑ ^a ^b FRANC, Valerián. Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty (Doplnená prepracovaná verzia, Vol. 2) . Katedra biológie a ekológie. Štúdium na Fakulte prírodných vied UMB, 2005, . Dostupné online. Archivované 2018-10-02 z originálu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosce

Externé odkazy

Slovenská arachnologická spoločnosť: História výskumu koscov na Slovensku Archivované 2018-10-02 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opiliones na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KURY, Adriano B.. Classification of Opiliones . . Dostupné online.

[pinto-2] Glauco Machado, Ricardo Pinto-da-Rocha & Gonzalo Giribet. Harvestmen: the Biology of Opiliones. Ed. Ricardo Pinto-da-Rocha, Glauco Machado & Gonzalo Giribet. : Harvard University Press, 2007. ISBN 0-674-02343-9. What are harvestmen?, s. 1 – 13.

[Tetro-3] GARWOOD, Russell J.; SHARMA, Prashant P.; DUNLOP, Jason A.. A Paleozoic Stem Group to Mite Harvestmen Revealed through Integration of Phylogenetics and Development. Current Biology, 2014, s. 1017 – 1023. Dostupné online . DOI: 10.1016/j.cub.2014.03.039. PMID 24726154.

[4] TEPPER, Fabien. Ancient four-eyed wonder resolves daddy longleg mystery. Christian Science Monitor, April 11, 2014. Dostupné online .

[Mont-5] GARWOOD, Russell J.; DUNLOP, Jason A.; GIRIBET, Gonzalo. Anatomically modern Carboniferous harvestmen demonstrate early cladogenesis and stasis in Opiliones. Nature Communications, 2011, s. 444. Dostupné online . DOI: 10.1038/ncomms1458. PMID 21863011.

[6] SHULTZ, J. W.. Evolutionary morphology and phylogeny of Arachnida. Cladistics, 1990, s. 1 – 38. DOI: 10.1111/j.1096-0031.1990.tb00523.x.

[7] MIHÁL, Ivan; ANTALOŠ, Boris. SLOVENSKÉ MENOSLOVIE KOSCOV (ARACHNIDA, OPILIONES) ZAZNAMENANÝCH NA SLOVENSKU . saraslibr.mesostigs.eu, . Dostupné online. Archivované 2018-10-02 z originálu. Folia faunistica Slovaca, 16 (1): 27 – 29

[8] Šestáková A & Mihál I, 2014: Carinostoma elegans new to the Slovakian harvestmen fauna (Opiliones, Dyspnoi, Nemastomatidae). Arachnologische Mitteilungen, 48: 16 – 23.

[Franc-9] FRANC, Valerián. Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty (Doplnená prepracovaná verzia, Vol. 2) . Katedra biológie a ekológie. Štúdium na Fakulte prírodných vied UMB, 2005, . Dostupné online. Archivované 2018-10-02 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]