Jidiš (אידיש/ייִדיש/יידיש jidiš/idiš/jidiš)
Štáty	Izrael, krajiny židovskej diaspóry
Región	Európa, Blízky východ, Severná Amerika
Počet hovoriacich	okolo 4 miliónov
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Germánske jazyky Západogermánske jazyky Hornonemecké jazyky Jidiš
Písmo	hebrejské písmo
Jazykové kódy
ISO 639-1	yi
ISO 639-2	yid
ISO 639-3	yid
Wikipédia
Adresa	yi.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Navrhovaná vlajka jazyka jidiš

Židia a judaizmus

Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Ortodoxný Konzervatívny (Masorti) Progresívny (Reformný - Liberálny) Ultraortodoxný Samaritáni Falašovia Karaiti Etnické skupiny a jazyky Aškenazim Sfaradim Mizrachi Hebrejčina Jidiš Ladino Ge'ez Buchori Populácia (vývoj) Európa Amerika Ázia Afrika Austrália Náboženstvo Boh Princípy viery v judaizme Božie mená 613 micvot Halacha Noemove zákony Mesiáš Eschatológia Filozofia a etika Židovská filozofia Cdaka Musar Vyvolenosť Chasidizmus Kabala Haskala Náboženské texty Tóra Tanach Mišna Talmud Midraš Tosefta Mišne Tora Šulchan aruch Sidur Machzor Pijut Zohar Tradície a zvyky Obriezka Pidjon ha-ben Simchat bat Bar micva Šiduch Svadba Rozvod (Get) Pohreb Kašrut Židovský kalendár Židovské sviatky Talit Tfilin Cicit Kipa Mezuza Menora Šofar Sefer Tora Významné postavy Abrahám Izák Jakub Mojžiš Šalamún David Eliáš Áron Maimonides Nachmanides Raši Ba'al Šem Tov Ga'on z Vilna Maharal Náboženské inštitúcie Chrám Synagóga Ješiva Bejt midraš Rabín Chazan Dajan Ga’on Kohen Mašgiach Gabaj Šochet Mohel Bejt din Roš ješiva Židovská liturgia Šema Amida Kadiš Minhag Minjan Nosach Šacharit Mincha Ma'ariv Musaf Dejiny Židov starovek stredovek novovek Blízke témy Antisemitizmus Gój Holokaust Izrael Filosemitizmus Sionizmus Abrahámovské náboženstvo

z • d • u

Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete. Sám názov jidiš znamená židovský (po nemecky jüdisch) a je skratkou z pôvodného „jidiš dajč“ (ייִדיש־דײַטש), teda „židovská nemčina“. Hovorená forma je aj dnes nemčine blízka, jidiš však obsahuje mnoho výpožičiek z hebrejčiny a jazykov mnoho národov, v ktorých susedstve Židia žili.

Jidiš sa zapisuje hebrejskou abecedou. Je tak jediným germánskym jazykom, ktorý nepoužíva latinku. Rozvíjal sa od raného stredoveku. Asi 70 – 80 % slovnej zásoby pochádza z nemčiny, výrazy súvisiace s židovskou kultúrnou tradíciou sú obvykle hebrejského alebo aramejského pôvodu. Nemčina a jidiš si však nie sú všeobecne vzájomne zrozumiteľné, to platí obzvlášť o nemecky hovoriacich.

História

Jazyk jidiš vznikal v strednej Európe medzi 9. a 12. storočím ako zmes stredonemeckých nárečí. Prvé glosy v jidiš sa začali objavovať v hebrejských rukopisoch v 12. storočí. Prvé dielo vytlačené kompletne v jidiš vyšlo v roku 1534. Po vyhánaní Židov z nemeckých krajín a kniežactiev v 14. až 16. storočí sa ťažisko používania jidiš kompletne presunulo do východnej Európy a jazyk začal byť ovplyvňovaný i slovanskými jazykmi, najmä poľštinou a ukrajinčinou. Rozmach zažil od 60. rokov 19. storočia, kedy v ňom začali tvoriť zakladatelia „spisovného jidiš“ – spisovatelia Mendele Mojcher Sforim, Šolem Alejchem a Jicchok Lejb Perec. Z neskoršej doby aj známy nositeľ Nobelovej ceny Isaac Bashevis Singer.

Rozšírenie

Vzhľadom na roztrúsenie Židov po svete je aj u jidiš ťažké menovať konkrétne územia, na ktorom sa tento jazyk najviac používa. V Izraeli používajú jidiš hlavne ortodoxní židia, ktorí považujú hebrejčinu za posvätný jazyk, nevhodný k používaniu v bežnom živote. Rozsiahle komunity hovoriace jidiš vo východnej Európe boli zlikvidované počas holokaustu. Z tých, čo zostali na území bývalého Sovietskeho zväzu, mnohí emigrovali v 90. rokoch 20. storočia do Izraela. Dnes často ako prvý jazyk používajú ruštinu. V USA žije najväčšia komunita v New Yorku.

Pozri aj

• židovské jazyky

Odkazy

• Wikipédia v jazyku jidiš

Jazykový portál