A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hybe | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Región | Liptov |
Vodný tok | Hybica |
Nadmorská výška | 710 m n. m. |
Súradnice | 49°02′40″S 19°49′44″V / 49,0445°S 19,8290°V |
Rozloha | 52,82 km² (5 282 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 465 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 27,74 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1239 |
Starosta | Karol Pavlíček[3] (nezávislý) |
PSČ | 032 31 |
ŠÚJ | 510467 |
EČV (do r. 2022) | LM |
Tel. predvoľba | +421-44 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hybe Hybe 2 032 31 Hybe |
E-mailová adresa | hybe@hybe.sk |
Telefón | 529 61 21 |
Fax | 529 61 21 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hybe | |
Webová stránka: hybe.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hybe sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol a katolícky kostol z 13. storočia.
Dejiny
Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).
Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.
V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.
Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.
Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.
V hybskom katolíckom kostole, v rodinnej hrobke, je pochovaný uhorský básnik Valentín Balaša, ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Úpravami prešiel v 15. storočí, kedy bolo neskorogoticky prestavované presbytérium a v rokoch 1638-1643 renesančne, kedy bola rozšírená loď. Bola nanovo zaklenutá hrebienkovou klenbou a boli postavené empory. V 17. storočí bol kostol fortifikovaný. Veža bola pristavaná v roku 1824. Zo stredovekých detailov sa v kostole dochovala rebrová klenba presbytéria, portál do sakristie a tri okná presbytéria. Pod kostolom je v rodinnej hrobke pochovaný renesančný uhorský básnik Valentín Balaša.[4] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná majú lomený oblúk alebo segmentové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
-
Kostol Všetkých svätých
-
-
-
-
Detail veže
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1822-1826. Stojí na mieste dreveného artikulárneho kostola. V roku 1906 prešeil po požiari neobarokovou obnovou, kedy bola upravená helmica veže. V interiéri sa nachádza trojstranná vstavaná murovaná empora. Priestor je zaklenutý českou plackou a pruskými klenbami. Barokové zariadenie kostola pochádza z pôvodného artikulárneho kostola, oltár s tordovanými stĺpmi je z roku 1737 so sekundárnym obrazom Ukrižovania z roku 1926, kazateľnica so sochami evanjelistov z roku 1730. Krstiteľnica má renesančno-barokové tvaroslovie, na vrchole umiestnenú klasicistickú sochu Krista.[5] Fasády kostola sú hladké s kordónovou rímsou, nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené lizénami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá hmota veže. Tá je dekorovaná nárožným kvádrovaním, pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol
-
-
-
Kazateľnica v interiéri
-
Erb patróna kostola
- Súbor meštianskych a ľudových radových domov, pamiatková zóna, jednopodlažné trojpriestorové murované stavby so sedlovou strechou s dekoratívnym štítom, najmä z prelomu 19. a 20. storočia. V obci sa dochoval pôvodný urbanizmus sústredený okolo štvorcového námestia a priľahlých ulíc so súvislou radovou zástavbou lokalizovanou kolmo do ulice.
-
Pamätný dom D. Chrobáka
-
Pamätný dom J. Grajchmana
-
Pamätný dom A. Škarvana
-
Historický míľnik na námestí
-
Bývalá evanjelická ľudová škola
Zaujímavosti
Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).
Prírodné pamiatky
V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.
Pamätné tabuľe
-
pamätný dom Alberta Škarvana
-
Albert Škarvan
-
Ján Bakoss
-
Ján Šimkovic
-
Ľudevít Orphanides
Osobnosti obce
Rodáci
- Teodor Piovarči (* 1934 - † 2018) divadelný, filmový, televízny a dabingový herec
- Jakub Grajchman (* 1822 - † 1897), básnik a dramatik
- Hermína Orfanidesová (* 1853 - † 1916), spisovateľka pre deti
- Alojz Štróbl (* 1856 - † 1926), sochár
- Dobroslav Chrobák (* 1907 - † 1951), prozaik, esejista a literárny kritik
- Ján Svetlík (* 1912 - † 1997), architekt, tvorca areálu Slavín
- Július Lenko (* 1914 - † 2000), básnik a prekladateľ
- Vojtech Pavelica (* 1914 - † 1987), dôstojník a organizátor športu
- Ivan Rajniak (* 1931 - † 1999), herec
- Peter Jaroš (* 1940), prozaik a dramatik
Pôsobili tu
- Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár, spisovateľ a prekladateľ, zakladateľ esperantského hnutia na Slovensku.
- Ján Bakoss (* 1895 – † 1945), miestny evanjelický farár, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník a martýr.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Hybe . Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Hybe - Evanjelický kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Literatúra
- ŽIŠKA, Stanislav: Hybe : Pohltení časom. Zo životných osudov rodákov 19. storočia. Ružomberok : Society for Human Studies, 2022. 344 s. ISBN 978-80-972913-8-9
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hybe
Externé odazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk